Magazín
„Nič ma nepoloží, nič ma nezastaví, bojujem ďalej a žijem“
dátum: 18.12.2014 | autor: mozolani.com
rubriky: Lifestyle
Zdraví ľudia si ani nevedia predstaviť, akú životnú skúšku musela podstúpiť Soňa Ondrigová, ktorá 2. februára 2015 oslávi 20 rokov, čím všetkým musela ešte v tínedžerskom veku prejsť, čo si musela vytrpieť. Nemá ľahký osud. Keď mala 13 rokov, tak jej diagnostikovali rakovinu. Jedinou možnosťou na záchranu vlastného života bola amputácia jednej nohy, keďže ten nádor bol zhubný.

STORY

Keď sme zavolali Soničke, mali sme trochu obavu, ako bude reagovať na našu žiadosť o medializáciu. Predsa len vracať sa do toho obdobia, keď sa jej život obrátil naruby, keď namiesto tancovania niekde na diskotéke musela bojovať o holú existenciu, to ani po toľkých rokoch nie je jednoduché. Ale naše obavy boli zbytočné. Sonička bola v pohode. „Z dieťaťa sa vtedy musel stať dospelý človek, ktorý musel robiť dospelé rozhodnutia. Mojou najväčšou oporou mi boli rodičia, moja mamina bola stále pri mne, pomáhali mi aj priatelia a známi. Amputáciou sa odstránil ten zhubný nádor. Zatiaľ je to v poriadku. Kontrolu mám raz ročne.“ Nezostávalo jej nič iné, len neľahkú životnú situáciu prijať a vysporiadať sa s ňou. Musela sa veľa vecí učiť odznovu ako dieťa, učila sa chodiť a pod. „Všetko je to v hlave, ako to človek berie,“ naznačila Soňa Ondrigová, ktorá si na postihnutú nohu dáva protézu. „S ňou môžem chodiť, či už s pomocou paličky alebo bez nej, ale už na pohľad je vidieť, že to nie je plynulá zdravá chôdza, lebo krívam. Bez protézy poskakujem na jednej nohe.“

 

VO FITKU

Soňa žije na Orave, v obci Zaškov pri Dolnom Kubíne, je na invalidnom dôchodku, nepracuje ani neštuduje, ale.. „Snažím sa ísť za svojím snom. Nemám extra záľuby, teda okrem cvičenia.“ Do fitka sa odvážila ísť asi pred rokom a pol. „Priviedli ma k tomu zdravotné komplikácie, ktoré mi pomohli k tomu, aby som našla správnych ľudí. S kamarátkou sme sa navzájom motivovali, že chceme mať fitness postavu. Veľmi som chcela cvičiť, ale mala som nejaké problémy s nohou, nedalo sa mi, a tak mi moja trénerka našla trénera, ktorý mi ukázal ako cvičiť a ako sa stravovať. Ten tréner ma trénoval dva mesiace, potom som chodila do fitka sama, ale s prestávkami, žiaľ výsledky neboli žiadne. Zrejme to bolo spôsobené aj zlou stravou, keďže som trpela poruchou príjmu potravy. To sa mladým dievčatám stáva, keď chcú schudnúť a keď neodhadnú hranicu zdravého chudnutia,“ poznamenala Soňa Ondrigová, ktorá sa vo fitku nestretla s negatívnou reakciou na svoj hendikep. „Každý človek sa pozrie, keď vidí niekoho bez nohy, ale každý mi rád pomohol a snažil sa byť empatický.“

 

NOVÝ TRÉNER

Momentálne cvičí Soňa Ondrigová znovu pod trénerským dohľadom. „Už mesiac mám novú trénerku, volá sa Ela Stračárová, je to bodyfitneska, ktorá štartovala na súťažiach. Ona ma dostala z tej mojej poruchy príjmu potravín, určila mi tréningový a stravovací plán. Držím sa toho. Ďakujem jej za to, že mi dáva silu a je mi takou oporou. Som s ňou veľmi spokojná. Ona spolu so svojím priateľom mi veľmi pomáha.“

TRÉNING

V tréningu má Soňa pochopiteľne nejaké obmedzenia, nemôže trénovať všetko ako zdravý človek. Napríklad... „Rada by som robila výpady alebo mŕtvy ťah, ale to sa mi nedá.“ Tréning, ktorý trvá 1,5 až 2 hodiny, ju baví. „Fitko navštevujem štyri až päťkrát týždenne. Viac to nejde, lebo autobusové spoje z obce, kde bývam, do Dolného Kubína, kde je fitko, nie sú tak frekventované. Cvičím na posilňovacích strojoch i s činkami. Najťažšie sa mi cvičia prsia a triceps. Naopak, najradšej cvičím, možno to vyznie trochu paradoxne, nohy a chrbát. Pri tréningu nôh nepoužívam protézu. Split mám rozdelený nasledovne: Prvý deň trénujem chrbát, triceps, brucho plus si dám 20-minútové kardio, druhý deň mám prsia a biceps, tretí deň je voľno, štvrtý deň cvičím nohy, brucho plus mám aj kardio, piaty deň sa zameriam na ramená. Kardio robievam na stacionárnom bicykli alebo na bežiacom páse, ale iba rýchlu chôdzu.“

STRAVA

Soňa sa snaží stravovať racionálne. Suroviny si nepočíta, váži si sacharidové jedlá, ale kľúčové je, že vie, čo má jesť. „Jem šesť až sedemkrát denne. V prvých štyroch jedlách sú sacharidy a bielkoviny, potom len bielkoviny a zelenina. Ráno jem väčšinou ovsené vločky a vajíčka, je to na hocijaký spôsob, na slano alebo na sladko. Druhým jedlom je desiata, napríklad jogurt a ovocie. Tretím jedlom je obed, ten mávam pred 13. h, je to mäso alebo ryba, a ako príloha, buď celozrnné cestoviny alebo ryža basmati, prípadne celozrnná tortila, ktorú si doma sama robím. Potom mám olovrant pred tréningom – racio chlebíčky, knäckebrot ražný sézamový plus jogurt, vajíčka alebo nízkotučná šunka. Po tréningu si dám proteín. Hodinu po tréningu nasleduje ďalšie jedlo – mäso alebo ryba plus zelenina. Pred spaním si ešte dám tvaroh alebo cottage s orechami. Čiže mäso a rybu jem dvakrát denne, jem veľa zeleniny a z doplnkov užívam proteín, BCAA a glutamín,“ dodala Soňa Ondrigová, ktorá pred rokom a pol vážila 67 kg a teraz má 48 kg.

 

CIEĽ

„Mojím cieľom je postaviť sa raz na pódium na súťaži v bikiny fitness. Je to dlhodobý cieľ, nakoľko som si vedomá toho, že ma čaká dlhá a ťažká cesta. Nechcem sa pretekov zúčastniť s vedomím, že ma na ne pustili s ľútosťou. Chcem byť konkurencieschopná,“ podotkla Soňa Ondrigová, ktorý si tento sen chcela začal plniť už pred rokom, ale vtedy ešte namala toľko času, keďže najskôr bolo treba zmaturovať na Strednej odbornej škole, kde študovala marketing cestovného ruchu.

 

!!!Soňa, si húževnatá bojovníčka, drž sa, ty to zvládneš a sen si splníš!!!

 

Ľubomír Chochula