Magazín
Túžba Havlíka – raz vyhrať súťaž profíkov, 2. časť rozhovoru
dátum: 22.11.2014 | autor: mozolani.com
rubriky: Kulturistika
Pokračujeme v rozhovore so slovenským profesionálnym kulturistom Štefanom Havlíkom, ktorý sa pripravuje na svoju druhú profi-súťaž v kariére Lou Ferrigno Legacy (28. 11. 2014). Teraz vám prinášame druhú časť nášho interview.

 

Už druhý rok vlastníš profi-kartu, ale predsa len, nebolo pohodlnejšie zostať medzi amatérmi?

Bol som 13 rokov zamestnaný v Dukle, to bola moja práca, aby som cvičil a reprezentoval Slovensko. Reprezentácia ti zaplatí letenku, hotel, ubytovanie a nejakú tú réžiu, ale to je len raz, maximálne dvakrát ročne (ME, MS), čo je dajme-tomu 1000 - 2000 eur a to môže pomôcť. Okrem toho raz za pol roka dostaneš od reprezentácie preparáty v hodnote 200 eur, čo je veľmi málo. Odkedy vlastním profi-kartu, už mi nikto neprepláca cestu na súťaž, ale celé je to na mne. Žiaľ, situácia na Slovensku so sponzormi nie je dobrá. Snažím sa robiť nejaké kroky k tomu, aby sa to zlepšilo. Ako profesionálny kulturista si zaujímavejší pre partnerov, ktorým by si mal ponúknuť niečo viac, lebo amatérskych športovcov je milión a profíkov je len pár. Je to asi o tej výnimočnosti. Ide aj o to, že na amatérskej scéne som vyhral všetko, čo sa dalo,  viackrát majstrovstvá Európy, mám titul i z majstrovstiev sveta, zvíťazil som na Arnold Classic Amateur. Vo svojej zbierke mám 25 absolútnych víťazstiev na rôznych medzinárodných Grand Prix a to sa zatiaľ asi nepodarilo nikomu. Načo by som mal znovu vyhrať 'Európu', 'svet' či Arnolda...?

Kedy si naozaj zatúžil po profesionálnej kariére?

Čo sa týka profi-karty, začal som nad tým rozmýšľať vtedy, keď som vyhral v Amerike súťaž Arnold Classic Amateur (2012), pretože dovtedy som nemal pocit, že by som niečo medzi profíkmi dokázal. Nemalo zmysel sa tam tlačiť, keby som nemal šancu. Je zbytočne vlastniť profi-kartu, ak si na pretekoch posledný. Takže, reálne som začal o tom uvažovať, keď som nadobudol pocit, že si to môžem s profíkmi rozdať.

Čo ťa stále ženie dopredu?

Ja by som to inak povedal. Mňa kulturistika zachraňuje pred všednými problémami, pretože, keď ideš do fitka, tak zabudneš na všetko. Život nie je len o činkách... Odkedy som sa oženil, založil si rodinu a narodili sa mi deti, tak sa môj život veľmi zmenil. Je to aj o zodpovednosti za nich všetkých. Kulturistika veľa berie, ale aj veľa dáva.

 

Asi u teba prevažujú plusy, keďže sa tomuto športu venuješ s takou vášňou a entuziazmom, nie?

Mňa hlavne motivuje to, že sa ešte stále môžem niekde posunúť. Už som to veľakrát povedal. Keď uvidím, že sa už nedokážem zlepšiť, tak už nebudem v tom pokračovať. Zatiaľ sa to hýbe, síce pomaličky, ale predsa, preto to skúšam ďalej.  

 

Súčasná profesionálna kulturistika je skôr o objemoch a masívnosti...

Mne sa páči amatérska kulturistika na úrovni majstrovstiev sveta a Európy, lebo tam ide hlavne o kvalitu. Profi-šport sa na môj vkus trochu divným smerom uberá, snažím sa tomu prispôsobiť, ale mne už tie objemy po tých rokoch tréningu nejdú tak ľahko hore. Nebránil by som sa tomu, keby som mal 120 kg na pódiu, ale neviem si to predstaviť, to sa asi nikdy nestane. Samozrejme, treba byť maximálne pripravený a potom je to už len v rukách rozhodcu. Na profesionálnych súťažiach je jeden hlavný rozhodca, ktorý určí, kto ako dopadne na pretekoch a tí ostatní arbitri sú tam len do počtu.

 

Máš v profi-svete nejaký vzor?

Neviem, ani nie. Myslím si, že najlepší kulturista všetkých čias je Ronnie Coleman, keď sa pozerám na to z kulturistického hľadiska. Určite najväčšou hviezdou je Arnold Schwarzenegger. Keby ho nebolo, tak kulturistika by nebola tam, kde je teraz.   

Dokedy budeš v Amerike?

Neplánujem nič. Najbližšie sa sústredím na svoju súťaž Lou Ferrigno Legacy v Santa Barbare, ktorá sa blíži. Dobrý výsledok by mi mohol pomôcť v získaní nejakého sponzora.  Potrebujem si urobiť dobrý piár, urobiť dobré fotky, natočiť dobré tréningové videá. Musím sa tomu venovať, je to veľmi dôležité. Napriek tomu, že na Slovensku, Česku a Európe som dosť známy kulturista, tu v Amerike o mne veľa nevedia, lebo Američanov nezaujímajú majstrovstvá Európy a sveta, ich zaujíma maximálne NPC, to sú majstrovstvá USA, zhodou okolnosti budú v Miami budúci víkend. Na svojej súťaži chcem dosiahnuť taký výsledok, aby som sa Američanom dostal do pozornosti a  aby som mohol získať nejakých reklamných partnerov a sponzorov. Neviem, ako dlho budem v Amerike. Dokedy, to závisí to od týchto vecí. Keď to bude mať hlavu i pätu, tak sa tu budem zdržiavať častejšie a dlhšie, keď nie, tak sa vrátim na Slovensko, ale v tomto momente to nevidím moc reálne.

 

Čo chceš medzi profíkmi v horizonte najbližších piatich rokov dosiahnuť?

Rád by som niekedy vyhral profesionálnu súťaž. Či to bude v tomto roku alebo za päť rokov, to nikto nevie, ale budem sa o to snažiť. Mám 39 rokov, možno až sedem rokov kulturistickej kariéry mám ešte pred sebou. Samozrejme za predpokladu, že sa nezraním, že všetko bude fungovať, že budem mať čas i peniaze na kvalitnú prípravu. To je rozhodujúce, keďže kulturistika nie je lacný špás. Už to nevládzem ťahať ďalej z vlastného vrecka, pretože mám kopu iných povinností, ktoré si musím plniť. Dúfam, že všetko bude tak, ako by som chcel a budem môcť sa kulturistike ešte dlho venovať. Mám nejaké méty, ktoré by som chcel dosiahnuť. Na svojej prvej profi-súťaži som sa nedostal do finále. Dúfam, že na pretekoch Lou Ferrigno Legacy sa mi to podarí a že na tej ďalšej to už bude umiestnenie do Top 3. V profi-kulturistike sa stále ešte mám kam posúvať.

  

NAJVÄČŠIE ÚSPECHY ŠTEFANA HAVLÍKA:

Amatéri: ME 2001 zlato do 90 kg, ME 2006 zlato do 90 kg, ME 2006 zlato zmiešané páry, ME 2010 zlato do 90 kg a absolútny titul, ME 2011 zlato do 100 kg, ME 2012 striebro do 100 kg, MS 2003 zlato do 85 kg, MS 2006 striebro do 100 kg, MS 2007 striebro do 100 kg, Arnold Classic Amateur 2012 absolútny titul.

Profesionáli:  Wings Of Strengh 2013 siedme miesto

 

Prvú časť rozhovoru si prečítate TU

 

Ľubomír Chochula