Magazín
Miška je bojovník, nič ju nezastavilo na ceste za svetovým bronzom
dátum: 10.11.2014 | autor: mozolani.com
rubriky: Fitness
Členka Mozolani The Fitness Authority a pretekárka SAKFST Michaela Brutenič získala na IFBB majstrovstvách sveta 2014 v Montreale bronzovú medailu v kategórii bikiny fitness do 163 cm. Bolo to pri jej premiére na 'svete'. Dva týždne po MS skončila na Tatranskom pohári tiež tretia. Rozhovor s ňou vám ponúkame teraz.

Svetový šampionát z tvojho pohľadu...

Majstrovstvá sveta boli veľmi dobre zorganizované, ubytovanie a strava boli na vysokej úrovni, podmienky sme mali fakt luxusné. Prezentácia bola v piatok, teda v deň, keď sme prileteli do Kanady, zhruba o nejakej 18. h. Semifinále sa začalo v sobotu. Tentoraz išli bikinárky na pódium medzi prvými a nie medzi poslednými ako na každej inej súťaži, keď už telo je vyčerpané. To bolo super. Bola som šokovaná, ale aj veľmi šťastná, keď ma vyvolali v prvom vyvolávaní. Potom sme čakali na oficiálne výsledky semifinále, v ktorých sa potvrdilo, že som vo finálovej šestke. V nedeľu sa uskutočnilo finále. Bolo to náročne, musela som držať formu a na finále to ešte zlepšiť. U mňa musia byť nohy úplne odvodnené, aby boli pekné, lebo mne sa zalievajú. Nebolo ľahké byť bez vody ďalší deň, ale mňa držalo pri živote to, že sa mi podarilo postúpiť do finále, ktoré dopadlo pre mňa veľmi dobre. Začali vyhlasovať 6., 5. a 4. miesto a stále nezaznelo moje meno. Keď mi potom vešali na krk bronzovú medailu, boli to neopísateľné pocity. Mala som hrču v hrdle a potlačovala som slzy, aby som sa nerozplakala od šťastia.

 

Koľko si vážila na MS?

Tri dni pred MS som vážila 47,8 kg. Koľko to bolo na MS, to neviem, nebola tam váha, ale predpokladám, že to mohlo byť 46 kg.

 

Napriek tomu, že si zo zdravotných dôvodov stratila mesiac v príprave, tak si svoju formu dotiahla do medailového lesku.

Táto jesenná príprava bola veľmi náročná, nakoľko som mala na prípravu len dva mesiace. Musela som veľmi makať, všetko sekať a strava bola veľmi striktná. Nemohla som vybočiť ani na sekundu, čo sa týka stravy, tréningu a všetkého, ale nakoniec sa to podarilo, ani neviem, akým zázrakom.

 

Čo ti zabralo?

Asi to, že som nechcela sklamať svojich fanúšikov, ktorých je veľmi veľa a ktorým som veľmi vďačná, že ma podporujú. Povedala som si: preboha, ja im to nemôžem urobiť, že to teraz vzdám, lebo ma nepočúva moje telo. Takisto som nechcela sklamať svojho manžela, ten mi je veľkou oporou. Cítila som obrovskú zodpovednosť aj voči mojim sponzorom. Nemohla som rezignovať pri prvom zádrheli. Človek, keď sa potkne a spadne, musí sa oprášiť a ísť ďalej. Všetko je to o hlave, keď si človek niečo zaumieni, tak to dosiahne. Nič nie je nedosiahnuteľné. Som bojovník, som bežec na dlhé trate. Som šťastná, že som to nevzdala.

Kombinácia – tréner a manžel v jednej osobe. Klapalo to medzi vami?

Spočiatku to bolo náročné. Keď sme sa pohádali vo fitku, tak to potom doma bolo trochu ostré, ale potom sme si povedali, buď ho budem poslúchať, lebo on vie, čo robí alebo to vzdáme a nájdem si trénera. Keď som videla, akú mal snahu mi pomôcť, tak som si povedala, že to zvládnem. Teraz to už berieme profesionálne. Keď sa na mňa pozerá vo fitku a kontroluje formu, keď povie, že toto je zlé, tak ma berie ako športovca a nie ako svoju manželku. Je to dôležité takto oddeliť. Vo fitku je to môj tréner a doma môj manžel. Som mu veľmi vďačná, naďalej ma bude trénovať. Bronzová medaila z MS patrí stopercentne jemu, lebo bez jeho zásluhy, bez jeho tréningu by som to nedokázala.

 

Teraz budeš mať od súťaženia oddych. Tešíš sa na to?

Teším sa z toho dôvodu, že onedlho sú Vianoce a naša malá dcérka si to už viac uvedomuje. Ja som vianočne naladená už teraz v novembri. Dúfam, že sa nám konečne podarí ísť na nejakú dovolenku do Rakúska. Radi by sme išli na hory, na lyžovačku a poriadne si užili Vianoce.

 

Koľko má vaša dcérka Tjaša rokov?

Už čoskoro, konkrétne 19. novembra bude mať tri roky. Pripravíme pre ňu veľkú oslavu, s tortou a všetkým ostatným. Som zvedavá, ako to bude prežívať. Predsa len už je o niečo väčšia, už si to viac uvedomuje.

 

Budeš štartovať na jar 2015?

Áno, budem. Do prípravy na jarnú sezónu sa chcem zapojiť už 10. novembra. Neviem, či pôjdem aj do objemovky, lebo na mňa sa veľmi ťahá vodu a bojím sa, aby som to nejako neprešvihla. Budem tvrdo makať, aby forma na budúci rok bola ešte lepšia.

 

Ľubomír Chochula