Magazín
Moja autobiografia: Cesta za snom – 4. diel – VEĽKÁ VÝZVA
dátum: 04.11.2014 | autor: mozolani.com
rubriky: Kulturistika
Štvrtému dielu v mojej autobiografii s názvom Cesta za snom som sa rozhodol dať titulok Veľká výzva! Prečo? Nakoľko som pri svojom súťažnom debute získal titul majstra Slovenska v kategórii dorast, bola nasledujúca súťažná sezóna pre mňa veľkou výzvou, pretože som cítil zodpovednosť, ale aj istý tlak od ľudí, s ktorými som sa stretával, či už v škole alebo vo voľnom čase, ktorí videli do kulturistiky veľmi laicky, takže odo mňa priam očakávali popredné umiestnia, ba dokonca prvú priečku.

Bolo veľmi ťažké sa s tým vysporiadať, pretože si myslím o sebe, že väčšinu vecí beriem veľmi svedomite a dokonca niekedy až príliš sa zaoberám malichernosťami, ktoré mi zbytočne čerpajú energiu. Ale poďme pekne po poriadku.

Ako to už väčšinou býva a špecificky po prvej tvrdej predsúťažnej diéte u väčšiny mladých chalanov, strašne som sa vyžral. Zo súťažnej váhy, ktorú som mal asi 65 kg, som pribral niečo cez 20 kg. Bola to katastrofa, ale nedokázal som ten hlad ovládnuť. V tej dobe som to bral však relatívne na ľahkú váhu, zjedol som úplne všetko, na čo som mal chuť , ale vždy to bol taký bonus k tomu, čo som pokladal za dôležité a to bolo mäso a vajíčka, de facto na dostatočný prísun bielkovín som skutočne dbal.

Užíval som si pocit šampióna, spomínam, aké bolo krásne, každé ráno vstať, otvoriť oči, pozrieť sa na poličku a tam na vás svietil pohár, na ktorom bola zavesená zlatá medaila. Dokázal som sa kochať týmto pohľadom dokonca aj 30 minút a meditovať nad tým, že toto musím zopakovať. Cítil som k tomu obrovskú zodpovednosť. Nezaháľal som teda a hneď po jesennej sezóne som nabehol na predsúťažnú diétu na jarnú sezónu, ktorá bola v roku 2008. Cieľom už nebola len jedna súťaž, ale hneď dve a pri stále ešte dorasteneckom veku 17 rokov, som sa rozhodol, zúčastniť sa už aj juniorskej súťaže, samozrejme ešte v naturálnej kulturistike.

S maminou sme si sadli spolu, porozprávali sa o našej finančnej situácii, urobili sme predbežný rozpočet a rozhodli sme sa, že ideme do toho. Isteže, opäť to bolo na úkor práve mojej najväčšej opory v živote a s tým som sa v duchu veľmi ťažko vyrovnával, aj keď mamina sama ma chcela podporiť a bola ochotná dobrovoľne si opäť odtrhnúť od úst, kvôli tomu, aby som mohol robiť šport, ktorý ma neskutočne napĺňal, ale aj kvôli tomu, že nechcela, aby som sa flákal s rôznymi pofidérnymi partiami ,ku ktorým som mal vždy v tej dobe veľmi blízko.

Začala teda príprava, tento krát už som mal na to 12 týždňov a opäť mi v nej pomáhal Ondrej Miláček. Nastavili sme klasické sacharidové vlny, s dvojfázovými tréningom, ktorý pozostával zo supersérii s ťažkými viac kĺbovými objemovými cvikmi. Ondrej bol na mňa veľmi prísny a pochvalu od neho som si musel skutočne zaslúžiť, ale mne sa to tak páčilo!

Táto sezóna, čo sa týkala finančnej stránky, opäť nebola výnimkou a rozpočet, ktorý sme si stanovili na začiatku s mojou mamčou, sa bohužiaľ ani zďaleka nepribližoval k realite.

Pracoval som ako biletár v jednej Martinskej herni, kde som mal hodinovú mzdu asi 40 Sk. Môj každodenný rituál vyzeral takto: v noci som pracoval v herni, kde som spal na takom malom gaučíku, pokiaľ tam neboli žiadni zákazníci. Následne som ráno vstal, dal som si kávu a bežal som na prvú fázu tréningu, potom som išiel do školy, kde som samozrejme vždy, aspoň 20 minút meškal, aj keď som už cvičil o 5.30 h ráno, lebo personál Vons Gymu bol natoľko ochotný a pustil ma tam o pol hodinu skôr, pred otváracou dobu. V škole mi tú nedochvíľnosť tolerovali, nakoľko som už mal nejaký úspech. Po škole som bežal na druhú fázu tréningu, z ktorej som sa vracal okolo 17.00 h domov a už o 19.00 h som musel byť opäť v herni, v ktorej som zasa fungoval do piatej rána. Tento kolobeh som horko-ťažko zvládal asi 8 týždňov diéty a učil som sa vždy len na kardiu, lebo potom by som sa už nedostal k tomu alebo by som nebol schopný sa sústrediť. Paradoxom bolo, že prospech som si vždy v predsúťažnej diéte vylepšil.

Spomínam na jednu príhodu, ako mi mamina vždy pripravovala kuracie prsia, no za posledné peniaze z výplaty mi kúpila asi 5 kg, ktoré dala odmraziť na dres. Kým sa odmrazovali, tak mäsiarka v nich nakládla vajíčka a prsia totálne znehodnotila. Mamina strašne plakala, že mi nemá dať čo jesť a bežala po nočnej šichte ku starkej, aby si mohla požičať od nej peniaze na kuracie prsia, aby som mal živiny, čo som potreboval. Toto všetko mi vyrozprávala až po diéte a poviem vám, ani netuším, či ja budem raz schopný sa takto kvôli svoju dieťaťu obetovať, pretože toto sú už činy neopísateľného rangu. Ale poďme späť k príprave.

Po 8 týždňoch extrémneho deficitu spánku som, aj keď veľmi nerád, lebo som vedel, že potrebujem každú korunu, musel na chvíľku skončiť s prácou biletára. Aj môj vtedajší tréner Ondro zhodnotil, že už je to dosť na úkor formy a ja som chcel výsledok dosiahnuť čo najlepší, za každú cenu.

Môj večný problém bol vyrysovať spodnú časť tela. Nevedeli sme si rady, čo s tým. Robil som 2 hodiny kardia denne, cvičil som, ako som vedel, super-série, zhadzované série, dokonca som ako kardio zaradil 45 minút výpadov ráno na lačno, ešte po silovom tréningu, no nič nefungovalo. V tom, do môjho života vstúpila nová osoba. Môj ďalší nový vzor! Bol to človek, ktorého aj Ondra pripravoval na súťaže. Bol to Pavol Bražina! Kto nevie, o koho ide, tak Pali bol azda najväčším súperom v kategórii nad 90 kg Borisa Prihradského okolo roku 2003 a viedli spolu krásne súboje na pódiu v športovej kulturistike vo federáci SAKFST. Disponoval krásnou stavbou tela a perfektnou dotiahnutosťou formy. Boris bol zasa od Paľa mohutnejší, čo ho vo väčšine prípadov, ak nerátam ešte ich juniorské časy, dávali na prvé a Paliho na druhé miesta v ich kategórii.

Pali mi prekopal, kompletne celú prípravu, znížil príjem bielkovín, sacharidov som prijímal maximálne 30 g na deň. Kardio mi zvýšil na 90 minút po každom tréningu, ale len formou bicykla.

Nikdy nezabudnem na Paľov skutok! V podstate po tom, ako mi dal inštrukcie, ako pokračovať a po zhodnotení mojej formy, kedy som mu zapózoval ,som šiel následne trénovať a tým to pre mňa haslo. Samozrejme som sa mu poďakoval a bol som mu zaviazaný. On s Ondrom si ešte sadli, o niečom sa rozprávali a odišli. Keď som odtrénoval a šiel som zaniesť kľúčik od skrinky na recepciu v gyme, čakali ma tam bcaa, protein, carnitin a glutamín. Pali na podnet Ondra zistil, že som nemal peniaze a že som sa pripravoval bez doplnkov výživy a sám od seba, bez toho, aby som mu niečo hovoril, mi dal tieto doplnky. Ľudia, plakal som od radosti. Makal som ako diabol a ono sa to vyplácalo. Nohy začínali dostávať tú potrebnú tvrdosť a separáciu, forma gradovala a ešte aj pri ďalšej kontrole formy, mi Pali dokúpil ďalšie potrebné suplementy. Bol to vlastne prvý sponzorský dar, ktorý som dostal. Spomínam na poslednú kontrolu formy pred súťažou, keď som Ondrovi aj Palimu zapózoval a obaja ostali užasnutý, to si dovolím tvrdiť, lebo asi ani jeden z nich nečakal, až takú transformáciu. Bol som ako z kože stiahnutý. Samozrejme hmotou som bol ešte subtílny, ale prúžky som mal, ako sa povie, aj „za ušami“. Išli sme, ako výprava, moji obaja trénera + Paliho priateľka na prvú súťaž, v jarnej sezóne 2008 a bola to Grand Prix Senica v kategórii dorastencov, kde som suverénne s prehľadom vyhral. Cieľ bol splnený a ja som druhú svoju súťaž v kariére opäť ukončil víťazstvom.

O týždeň na to sa v českom Třinci konala súťaž, pod názvom Aminostar European Natural Open, ktorá bola teda medzinárodného charakteru a v nej som sa už prezentoval v kategórii juniorov. Teda ako 17 ročný chlapec som medzi 20-ročnými súpermi dokázal získať bronzovú priečku a tým som si pripísal obrovský rešpekt medzi ostatnými borcami. Spomínam na to, že na prvom mieste skončil, v tej dobe, asi najväčšia hviezda na slovenskej scéne naturálnej kulturistiky Erik Tóth, ktorý mal vždy svaly plné tak, že to vyzeralo, že idú explodovať. No pri porovnaní s ním, som bol údajne oveľa lepšie pripravený, samozrejme chýbalo mi ešte možno 10 kg hmoty na neho.

Bol to krásny pocit, v škole sme to oslavovali, rodina a hlavne moja mamina plakala od radosti, ale ja som vedel, že toto je len začiatok a bol som nenásytný po ďalších triumfoch.

Ale o tom až v ďalšej časti!

 

Norbert Zajac, člen Extrifitslovakia tímu

IFBB Norbert Zajac - www.norbertzajac.com

 

EXTRIFITSLOVAKIA PODPORUJE NORBERTA ZAJACA

About Extrifit

Značka Extrifit ® bola zaregistrovaná v roku 2007. V roku 2010 sa firma transformovala na EXTRIFIT ®, sro Extrifit Sports Nutrition dnes patrí medzi najdynamickejšie výrobcov športovej a doplnkovej výživy v Českej republike a veľmi úspešne distribuuje svoje produkty do zahraničia. Výhradným dovozcom výrobkov EXTRIFIT ® na Slovensko sa tento rok stala naša spoločnosť GDP s.r.o. so sídlom v Michalovciach . Doplnky výživy zn EXTRIFIT ® našli značnú obľubu najmä u kulturistov a vyznávačov životného štýlu Fitness.

Všetky výrobky, nesúce značku EXTRIFIT ®, vynikajú špičkovou kvalitou použitých surovín, sú registrované Ministerstvom zdravotníctva SR a vyhovujú prísnym normám Európskej únie. Firma EXTRIFIT ® uviedla na trh niekoľko unikátnych produktov, ako je napr enzymaticky hydrolyzovaný srvátkový proteín Hydro Instant, originálny bulharský terrestris s obsahom 90% saponínov - Bulgarian Tribu 90%, hydrolyzované srvátkové aminokyseliny Amino Hydro s obsahom 85% bielkovín, alebo jedinečné aminokyseliny Beef Amino Hydro 4000, vyrobené z hovädzieho hydrolyzovaného proteínu. Tieto aminokyseliny vynikajú extrémne vysokým obsahom bielkovín a unikátne sú minimálnym obsahom pojív. Špičkou v ponuke EXTRIFIT ® je tiež multivitamínový a multiminerálny produkt V52 Vita Complex Forte, obsahujúci 52 revitalizačných ingrediencií.

www.mozolani.com

Zobraziť galériu (9)