Magazín
Klasik Tabačiar trénuje najradšej ruky
dátum: 31.07.2013 | autor: mozolani.com
rubriky: Kulturistika
Slovenský reprezentant v klasickej kulturistike, Žilinčan Tomáš Tabačiar, mal v rámci línie SAKFST ohľadne zlepšenia propagácie tohto športu v médiách jeden tréning v Mozolani Trainings Fitness Clube na Solinkách v Žiline. Pri tejto príležitosti nám poskytol rozhovor.

Čo ste cvičili?

Pri tréningu pŕs som mal dva rozpažovacie cviky a dva tlakové. Začal som tlakovým, jednoručkami hore hlavou, potom to boli kladky zhora, kde som strihal v predklone. Potom som mal tlak hore hlavou veľkou tyčou a posledným cvikom na túto svalovú partiu bol peck-deck. Potom som prešiel na biceps, kde som mal tri cviky, z toho ten prvý bol veľkou zetkovou tyčou, nasledovali cviky s jednoručkami a tréning som zakončil cvičením na scottovej lavici.

Váš aktuálny tréningový split?

Trénujem 13-krát v týždni, od pondelka do soboty je to dvojfázový tréning a v nedeľu si dávam ráno samostatné kardio, zvyčajne si idem zaplávať. Takto to stále opakujem. Ráno cvičím jednu svalovú partiu, večer druhú. Po každom silovom tréningu absolvujem 15-minútové kardio. Nakoľko mám ešte dosť sily, veď do nominačných pretekov (Tatranský pohár v Poprade 26. 10.) zostáva veľa času, snažím si nakladať väčšie váhy, aby som si udržal čo najviac svalovej hmoty. V závere prípravy nasadím viac kardia, aby som sa dostal do tej váhy, ktorú potrebujem. Cvičím takým spôsobom, že si dávam veľa sérii. Tri až štyri série sú rozcvičovacie s veľkým počtom opakovaní a posledné dve série končím s ťažkým opakovaním na 4 až 6. Tento spôsob mi vyhovuje. Mojimi obľúbenými partiami sú ruky, tie mám najdominantnejšie, tie trénujem s najväčšou chuťou a radosťou.

Máte osobného trénera?

Oficiálne je mojím trénerom Drahomír Krásnohorský, ktorý ma naučil základy, ale už štyri roky sa pripravujem sám. Chodím už len na nejaké konzultácie. Všetky cviky, tréningy a jedálniček si robím sám.

Kedy ste odštartovali prípravu na jesenné súťaže?

Po minulej sezóne, ktorú som skončil 28. novembra 2012, som si doprial oddych. Vianoce som prežil s rodinkou a so všetkým, čo k tomu patrí. Žiaľ od januára 2013 do apríla ma sprevádzalo veľa zranení a chorôb. Dostal som chrípku, potom angínu, musel som brať antibiotiká. Päť rokov som nebol chorý a teraz sa to na mňa všetko zosypalo. Jedným z dôvodov mohlo byť to, že ma minulá sezóna maximálne vyčerpala a na tele sa to odzrkadlilo. Navyše som si zranil predlaktie, nemohol som robiť niektoré cviky, bolo treba chodiť na obstreky. Neskôr sa vyskytli problémy s krížami, ale to je vrcholový šport. Moja príprava bude trvať päť mesiacov, začal som s ňou 29. mája.

Vlani ste zvládli veľmi úspešne návrat na súťažné pódiá po dvojročnej nútenej pauze...

Mal som limitované dva roky voľna, počas ktorých som mal zákaz súťažiť. Robil som všetko pre to, aby bol môj comeback čo najlepší a som rád, že mi to vyšlo. Vyhral som na Mozolani Classic 2, triumfoval som na Tatranskom pohári a na majstrovstvách sveta v klasickej kulturistike v Sofii som vo svojej kategórii do 175 cm získal bronz.  

Jarné majstrovstvá Európy ste vynechali. V Kišiňove sa vo vašej kategórii tešil z titulu majstra starého kontinentu reprezentačný kolega Patrik Štiglic.

Štiglic bol prvý raz na ME a bol to pre neho veľmi úspešný debut. Hoci nebol víťazom pódia, po diskvalifikácii prvého sa posunul na najvyšší stupeň. Bronz Peťa Bellu (nad 180 cm) ma neprekvapil, on je dobrý pretekár a vždy je dobre pripravený.

Na vlaňajších MS klasikov v Sofii ste chceli vyhrať, bola z toho bronzová medaila. Neboli ste trochu sklamaný?

V roku 2010 som sa v Maastrichte stal absolútnym majstrom Európy, čo považujem za svoj najväčší športový úspech. Hovorí sa, že absolútny európsky šampión je ako keby bol majstrom sveta, ale svetový šampionát je úplne o niečom inom. Na "svete" je väčšia konkurencia, môže tam prísť hocikto z hociktorého kúta planéty. Vlani na MS 2012 vyhral v mojej kategórii jeden Kórejec, ktorý bol veľmi dobre pripravený. Nikto ho nevidel predtým na súťaži, ale prišiel prvýkrát, videl a zvíťazil. Z bronzu som nebol sklamaný. Boli tam veľmi kvalitní pretekári. Domov som priniesol medailu, čo je pekný úspech, ale je pravdou, že som víťazný typ. V budúcnosti by som chcel získať zlato aj na MS.

Najbližšie sa o to môžete pokúsiť na MS klasikov v St. Pőltene (15. – 18. 11.)...

Pripravujem sa na najvyššie méty. Pre mňa nie je dôležité skončiť na súťaži siedmy a s pocitom, že ma ľudia potľapkávajú po pleciach, aký som bol dobrý a akú som mal dobrú formu, toto mi príde ako zbytočné. Na každú súťaž sa snažím pripraviť tak, aby som mohol atakovať medailu a zabojovať aj o tú najcennejšiu. Na tohtoročných MS sa túžim posunúť aspoň o jednu priečku vyššie ako vlani. Absolvujem poctivé tréningy a spolu so stravou sa všetko snažím dodržiavať na 150 percent. Som na seba prísny. Inak by nemohol byť výsledok adekvátny. V peknom a kvalitnom fitnescentre Golem Club, kde pracujem ako osobný tréner, mám vytvorené veľmi dobré podmienky na prípravu. Mojou najväčšou oporou v príprave je moja priateľka. Mojím oficiálnym sponzorom je Sizeandsymmetry, ktorý ma podporuje finančne i doplnkami výživy.

Aké doplnky beriete?

Úplne tie základné, nič špeciálne a stále dokola to isté – proteíny, beceáčka, rôzne druhy aminokyselín, L-carnitín...

Kulturisti zvyknú zrieť ako víno.

Presne ako hovoríte, čím je kulturista starší, tým je lepší, kým pri iných športoch je to naopak. Sval vekom zreje, keď je pretekár vysúťažený a poctivo trénuje každý rok, potom musí byť stále lepší. Moja kulturistická kariéra sa začala v roku 2006. Predtým som 11 rokov hral futbal, ale moju kariéru na zelených trávnikoch ukončilo zranenie. Roztrhol som si všetky väzivá v členku, nedalo sa pokračovať. Rehabilitoval som nohu a potom ma oslovil Draho Krásnohorský, či by som si nechcel vyskúšať súťaž. Túto ponuku som využil.

Keby ste boli svetovým šampiónom, asi by sa to prejavilo aj vo vašej práci a mali by ste viac klientov, nie?

Je to možné, ide o prestíž a každý klient sa chce pochváliť, mňa trénuje majster sveta, majster Európy. V mojej práci ma to posúva dopredu. Je to jedna z vecí, prečo to chcem robiť.

Ľubomír Chochula 

Foto: Ľubomír Chochula a Eastlabs