Magazín
„Snažím sa brať život pozitívne“
dátum: 24.07.2013 | autor: mozolani.com
rubriky: Iné športy
Peter Sagan je sympatický, dobre vychovaný a cieľavedomý športovec. Úspechy ho nezmenili. Zostal tým, čím bol aj predtým. Po Tour de France 2013 sa na niekoľko dní vrátil do rodnej Žiliny, kde bol k dispozícii médiám.

O ŽILINE
Som rodákom zo Žiliny. Toto mesto mám veľmi rád a s radosťou sa sem vraciam. Je super, že sa môžem ukázať fanúšikom tu, aj kvôli svojim blízkym a nie niekde inde. Myslím si, že sa nemusí všetko diať v Bratislave.

O OBHAJOBE
Pred Tour de France 2013 som si hovoril, aké by bolo pekné obhájiť zelený dres. Spočiatku to bolo v pohode, ale keď mi začali dochádzať sily, začal som odpočítavať dni, koľko zostáva do konca. Hovoril som si v duchu, vydrž! V posledných troch dňoch boli veľmi ťažké kopcovité etapy. Chcel som to prežiť a podarilo sa to. Som rád, že som obhájil zelený dres. Ak to mám porovnať s minulým rokom, vlani som nemal čo stratiť, získal som zelený dres, teraz to bolo ťažšie, ale radosť som mala rovnako veľkú. Misia je splnená, ale už sa treba pozerať do budúcna.

O FORME
V tomto roku som nebol v takej forme ako vlani. Teším sa z toho, že som si druhý rok za sebou vybojoval zelený dres, teda hlavný cieľ som splnil, ale priznávam, že teraz som nemal na najrýchlejších pretekárov. Nechytal som sa na nich. S výsledkom som veľmi spokojný, hoci sa odo mňa asi očakávalo viac etapových víťazstiev.  

O CHAMPS ELYSEES
Každý by chcel triumfovať v Paríži, to je taká čerešnička na torte. V koncovke na Champs Elysees som zostal dva bicykle od prvých troch, nie je čo riešiť. Vždy sa snažím dať do špurtu všetko, ale v tej chvíli som na nich nemal, preto ma to až tak veľmi netrápi.

O KRÍZE
Nemal som takú veľkú krízu, že by som chcel zosadnúť z bicykla, vzdať sa a predčasne skončiť preteky. Taký moment nenastal. Problém som mal v prvý deň po páde, ale našťastie sa to stalo tak skoro. Hovoril som si, že predsa to nezabalím hneď po prvom dni. Snažím sa brať život pozitívne.

O PODPORE ZO SLOVENSKA
Slovenských vlajok bolo pri trati veľa. Veľmi si toho vážim. Dokonca nielen Slováci, ale už aj zahraniční fanúšikovia nosia slovenské vlajky. Z toho som bol trochu unesený. Pomyslel som si, že načo je cudzincovi slovenská vlajka. Možno chcú získať podpis, fotku, aby som sa pri nich zastavil. Som šťastný, že sa na Slovensku zvýšil záujem o cyklistiku a že veľa Slovákov nás chodí na Tour povzbudzovať. Chcem sa im ospravedlniť. Musia pochopiť, že sa na pretekoch sústredím na svoj výkon, je to moja práca, chcem zajazdiť čo najlepšie, takže sa nemôžem zastaviť pri každom alebo rozdať neviem koľko podpisov.     

O POPULARITE
Snažím si to nevšímal a nepripúšťať si to. Neuvedomujem si, že by som bol Top. V cyklistike som sa trochu zviditeľnil. Bol som lídrom tímu a viac zahraničných novinárov chce robiť so mnou rozhovory. Pribudli mi povinnosti, ale je to ešte v pohode. Človek by mal zostať nohami na zemi. Zatiaľ mi to nestúplo do hlavy. Keď mi stúpne slávy do hlavy, tak mi to povedzte.

O VEĽKOM ZÁŽITKU
Vyhral som siedmu etapu, na čom sa podieľal celý môj tím Cannondale To bol pre mňa najväčší zážitok. Komentátori Tour vtedy hovorili, že konečne tu niekto spravil zábavnú etapu, na ktorú sa dalo pozerať. Ďakovali nám. Vpredu i vzadu sa ťahalo naplno. Finále sme zvládli najlepšie a vyhrali sme.

O PRÉMIÁCH
V tíme máme určené percentá, kto koľko získa z celkových peňazí, ktoré sme si vybojovali na Tour. Všetky peniaze sa rozdelia do tímu. Pôjdu nielen pretekárom, ale aj mechanikom, masérom a všetkým, ktorí sa na výkone podieľajú. Na Tour som bol kapitánom. Povedal som, že ja z tých peňazí nechcem nič. Preto, lebo všetci v tíme vo finále na mňa robili, aby som mohol mať nejaký výsledok.  

O OSLAVÁCH
Po záverečnej etape sme mali organizovanú večeru v jednej vinárni na Champ Elysees, asi 300 metrov od cieľového dojazdu. Bol tam aj môj otec i Jozef (Korbel ako Saganov PR manažér – pozn. red.). Oni vedia, čo sa tam dialo. Z osláv sa stala oblievačka vínom.

O ETAPÁCH
Záleží na type etapy. Keď je dôležitá etapa pre celý tím, všetci sa sústredíme na to, aby sme podali čo najlepší výkon. Všetci idú na sto percent. Ak je taká relaxačná etapa a nikomu o nič nejde, sem-tam si rozprávame nejaké zážitky, prípadne vtipy. Tiež sme len ľudia. Ale ako sa hovorí, v športe sú všetci nepriatelia. Keď ideme do špurtu, nikto sa nepozerá nikomu do tváre, to je úplne normálne. Päťsto metrov pred cieľom už nikoho nepoznám, ale po pretekoch sme kamaráti.

O PRIATEĽSTVE
Najlepšie si rozumiem s mojimi kolegami z tímu, čo je pochopiteľné, keďže jazdíme spolu a trávime najviac voľného času. Čo sa týka súperov, tak celkom si rozumiem s Gilbertom, ďalej s odchovancami nášho tímu, s ktorými som zažil rok alebo dva spoločného fungovania. Dá sa vyjsť aj s Kittelom, ktorý je odo mňa iba o málo starší. On je lepší špurtér, ja možno zasa v kopcoch. S ostatnými sa dokážem tiež porozprávať.

O STRAVE
Držím diétu. Na pretekoch jeme len ryžu, cestoviny alebo mäso, to je najdôležitejšia strava, akú potrebujem z hľadiska výkonu. Teraz po Tour? Človek by mal jesť to, na čo má chuť. Najobľúbenejšie jedlo nemám, chutí mi pizza, ale človeku chutí najviac to, na čo má chuť. Jeden deň to môžu byť halušky, druhý deň šalát, tretí deň zasa niečo iné, takže toto vôbec neriešim.

O FROOMOVI
Keď sme išli záverečnú etapu, rozprával som sa s Froomom. Povedal som mu: „Pamätáš sa, ako sme sa takto pred rokom bavili, vtedy si bol pomocníkom Wigginsa a ja som bol v zelenom drese? Hovoril som ti, že o rok môžeš vyhrať Tour de France. No vidíš, rok ubehol ako voda, stalo sa,  ja mám znovu zelený dres a ty si v žltom drese lídra pelotónu.“ Obaja sme sa na tom zasmiali. Nemám s ním problém. Keď sme v koncovkách etáp lajnovali, Sky mal svoj vlak, oni ho stále držali vpredu, aby predchádzali možným rizikám z pádu, v pohode ma nechal vpredu.

O CIEĽOCH
Najbližším veľkým cieľom budú majstrovstvá sveta. Po krátkom oddychu začnem prípravu na MS, aby som tam bol v Top forme. Uvidím, či sa to podarí, alebo nie. Čo sa týka dlhodobejších cieľov, v budúcej sezóne by som v prvom rade chcel vyhrať nejaké klasiky – Flandry alebo Paríž-Roubaix. Už počúvam hlasy, že po zelenom drese by som mal zabojovať o žltý. Najprv vravia buď špurtér, potom vyhraj čo najviac etáp, potom zrazu chcú, aby som zvíťazil celkovo, potom chcú, aby som vyhral v kopcoch, potom by sa ešte dala zlepšiť časovka a nakoniec budem vyhrávať preteky v zjazde. Neviem, čo bude v budúcnosti, ale zatiaľ trénujem a robím to, čo mi vychádza. Navyše, najlepší špurtéri nevyhrávajú Tour de France...  

O ODDYCHU
V Žiline som doma, tu si najlepšie oddýchnem, tu mám nielen svojich najbližších, ale aj väčšinu kamarátov-cyklistov. Teraz mám desať dní voľno, každý deň si chcem sadnúť na bicykel. Som rád, že môžem ísť pozrieť svojich kamarátov, porozprávať sa s nimi, zajazdiť si s nimi alebo ich pozvať na obed. Na bicykli budem stále, ale menej hodín ako obvykle.

O LEGENDÁCH
Nemám rád, ak mi chce radiť niekto, kto sa nerozumie cyklistike. Naopak, od veľkých osobností cyklistiky by som uvítal, keby mi povedali niečo navyše. Ale oni ma už berú ako seberovného. Asi si myslia, že načo mi majú radiť, keď viem, ako to fičí. Je pekným zážitkom spoznávať naživo vzory, ktoré som mal kedysi. Najväčší rozhovor, čo sa týka legiend, som absolvoval s Eddym Merckxom.

O SVOJEJ PRÁCI
Pre bežného smrteľníka je predstava absolvovať Tour nepredstaviteľná, ale my sme na to trénovaní. Nielen po fyzickej stránke, ale aj psychickej. Vieme, čo môžeme od toho očakávať. Cyklistika je veľmi náročný šport. Na začiatku kariéry je rozhodujúca pevná vôľa. Človek by mal ísť za vytýčeným cieľom. Podľa mňa, všetci máme nejakú rolu v živote a čo má prísť, to príde. Cyklistika je moja práca. Neviem si predstaviť, že by som sa na budík zobúdzal a ráno išiel do klasickej roboty.

O OSTATNÝCH ŠPORTOCH
Odmalička som bol na adrenalínové športy. Druhý môj obľúbený šport je motokros, ale počas kariéry sa v ňom nemôžem zdokonaľovať. V ostatnom čase si dosť uvedomujem, že cyklistika zaberá dosť veľa miesta v mojom živote.

O ŽENÁCH
Ako sa hovorí, pravú priateľku by človek nemal hľadať, ona príde sama...

Ľubomír Chochula

Foto: Jaroslav Zbyňovec