Magazín
Moja autobiografia: Cesta za snom – 1. diel
dátum: 16.09.2014 | autor: mozolani.com
rubriky: Kulturistika
Písal sa rok 2003 – 2004, mal som vek na prelome 13 – 14 rokov. V tomto období som privoňal k láske železu po prvýkrát. Býval som v jednom martinskom sídlisku Záturčie, nepopulárnom svojou kriminalitou a vysokým počtom mladých ľudí, ktorí, buď tu drogy brali alebo predávali.

Z mesta na dedinu

No po smrti môjho starého otca sme sa vtedy rozhodli, že sa presťahujeme do rodinného domu do neďalekej dediny Príbovce k starkej a mojej tete, teda maminej sestre, ktoré ostali samé. Chceli sme si takto navzájom vypomôcť predajom nášho bytu, že dom kompletne zrekonštruujeme a budeme bývať všetci spolu vtedy ešte aj s mojím otcom a samozrejme maminou.

Takto sa vlastne z mestského chlapca stával pomaličky a isto dedinčan, ktorému manuálna práca nebola cudzia.

 

Futbal, tanec, balet

Začal som hrávať futbal, ktorý mi mimochodom moc nešiel a popritom som tancoval v tanečnej škole Deep Martico, možnože vám tento názov niečo hovorí. Predstavte si, že sme mali aj pravidelné hodiny baletu, v ktorom som bol vraj nadaný. Futbal som hrával za mladší dorast, no v tej vyššej vekovej kategórii Príbovského oddielu hral jeden z mojich najlepších kamarátov Dominik Pogonyii, ktorý aj aktuálne súťaží v kulturistike za oddiel Mozolani The Fitness Authority.

Začiatky posilňovania

Dominik už vtedy posilňoval a mne tá jeho postava veľmi inklinovala a páčila sa mi. Nemali sme sa síce moc radi, Dominik ma vtedy trošku aj šikanoval, no ja som začal s posilňovaním, práve na jeho podnet. Na začiatku svojej cesty som mal mierne zavalitú postavu, no po pol roku cvičenia sa už dostavili aj nejaké prvé výsledky. Trénoval som prevažne doma na dvore s vlastnou váhou, sedy-ľahy, kliky, zhyby na hrazde, skákal som veľa na švihadle, spomínam aj na koľaje od vagónu, ktoré mali asi 50 kg a ledva som ich odlepil od zeme. Mal som nejaké 2 jednoručky asi 3 kg ťažké a jednu 8 kg ťažkú jednoručku, všetko po domácky vyhotovené. Vymýšľal som si rôzne cviky, zháňal som informácie, až kým som sa nedostal prvýkrát do gymu.

 

Kliky namiesto diskotéky

Spomínam, aký to bol pocit, s Dominikom som sa skamarátil a začal ma sem tam brávať do fitka. Majiteľom tohto fitka bol Peter Vons, vtedajši aj prezident federácie SSNKF, ktorého som v tej dobe považoval za najväčšieho mentora v mojom okolí. Pamätám si na to, že som mal k nemu takú úctu, že som sa ho hanbil aj pozdraviť. No žiaľ z finančných dôvodov mi to horko ťažko vyšlo 2x do týždňa. Neužíval som žiadne doplnky a stravu som riešil ako tak v rámci svojich možností. Mojím cieľom bolo mať vypracované brucho a stratiť podkožný tuk, takže som dietoval systémom prerušovaného hladu, no vtedy som ani nevedel, čo presne robím, ale fungovalo to. Nemal som žiadne kulturistické ambície, no veľmi som sa chcel páčiť dievčatám, skratka byť playboy.

Pamätám si, ako išiel Dominik ešte s jedným mojím kamarátom Kajom na diskotéku a prišli po mňa, ja som odmietol, povedal som, že si robím doma kliky a brušáka, tak sa mi vysmiali. No teraz na to s úsmevom spomíname a aj to je dôkaz, že som bol asi úplne iný.

 

Namakaný „Mojziš“

Na to, aby som mal na fitko a vlastne vôbec na cestu do fitka som si privyrábal v blízkej dedinke Rakovo na jednej píle, chodil som pomáhať aj strihať ovce, či na jar vyháňať a na jeseň zháňať jalovice trasou dlhou asi 60 km od Kráľovej studne po Gaderskú dolinu. Boli to krásne časy. Spomínam, ako kamaráti čo sme chodili okolo týchto kráv pracovať, vraveli, že som vyzeral ako namakaný „Mojžiš“, keď som v prostriedku stáda s kravami stál s dlhou palicou, s rozpustenými dlhými vlasmi až po pás a už s mierne vypracovanou postavou.

 

Tvrdý tréning

Myslím, že po niekoľkých takých rôznych brigádnych činností som si vo fitku, prvýkrát kúpil aj kreatin monohydrád a čakal som od toho neskutočné zázraky. Ale predstavte si ono mi to fungovalo možnože viac ako je to zvykom. Okrem klasických účinkov kreatinu, ako je naberanie svalových objemov, či nárast sily sa mi ešte lepšie podarilo strácať % podkožného tuku. Vtedy som si nadstavil systém tréningu deleného na vrchnú a spodnú časť tela, ktoré som odcvičil v gyme a 2x do týždňa som absolvoval v domácom prostredí kruhový tréning celého tela. Spomínam, že mi bolo tak ľúto, že môžem len toľko krát ísť do fitka, že som tam dokázal niekedy stráviť aj vyše 3 hodín a verte tomu alebo nie, tie 3 hodiny som odtrénoval skutočne tvrdo!

 

Deficit financií

No toto obdobie malo aj temnú stránku. Nedostatok financií sa stále stupňoval a nakoniec sa prišlo na to, že môj otec je okrem jeho záľuby v alkohole aj pravdepodobne závislí na automatoch, a tak to nabralo rýchly spád, naši sa rozviedli, predali sme dom, kúpili sme za to 2 byty, v jednom z nich bývam doteraz s maminou a v druhom býva moja starká s tetou. Paradoxne sme sa vrátili spätne do Záturčia, áno do toho neslávne známeho sídliska, ale tu práve začala moja súťažná kariéra, ale o tom až v ďalšej časti ...

Norbert Zajac DNES, ako člen Extrifitslovakia tímu.

 

Páčila sa vám prvá časť seriálu moja cesta za snom?

Ak áno, tak zdieľajte, lajkujte a hlavne komentujte!

 

Norbert Zajac

IFBB Norbert Zajac - www.norbertzajac.com