Magazín
Tuky - 28. diel seriálu
dátum: 19.08.2014 | autor: mozolani.com
rubriky: Lifestyle
Nie všetky tuky sú zlé pre naše telo. Dobré tuky (mononenasýtené, polynenasýtené) a omega-3 mastné kyseliny majú pre telo prospešný účinok. Zdravé tuky zohrávajú úlohu pri správaní vašej nálady, pomáhajú proti únave a taktiež sa podieľajú na regulácii vašej hmotnosti.

Tuky (lipidy)

Sú to organické látky ,ktoré orgány tela (výnimkou je nervový systém) využívajú predovšetkým na zabezpečenie energie pre svoju činnosť. Vo vode sa zle rozpúšťajú. Tuky sa zúčastňujú aj na tvorbe štruktúr orgánov a zabezpečovaní ich funkcie, sú nosičmi iných látok v nich rozpustných (napr.vitamínov),ovplyvňujú imunitu, inflamáciu, karcinogenézu a iné fyziologické a patologické procesy. Významnú úlohu v látkovej premene majú najmä triacylglyceroly, fosfolipidy a cholesterol.

Triacylglyceroly (neutrálne tuky) sú základnou zložkou tukov živočíšneho i rastlinného pôvodu a  tvoria aj hlavnú energetickú zásobu v organizme. Skladajú sa z glycerolu a troch mastných kyselín (MK).Podľa výskytu dvojných väzieb v molekule MK sa rozdeľujú na saturované(nasýtené),monoénové radu n-9,polyénové radu n-6 a polyénové radu n-3. Saturované   a    monoénové    mastné    kyseliny   si ľudský organizmus  dokáže syntetizovať, ale polyénové musí prijímať v potrave, a preto sa tieto MK nazývajú esenciálne. MK sa rozdeľujú aj podľa dĺžky uhlíkového reťazca na MK s krátkym reťazcom so stredným reťazcom a s dlhým reťazcom.

Medzi tukové látky patria aj fosfolipidy a cholesterol. Nie sú to energetické živiny, ale sú základnou súčasťou bunkových membrán a zložkou nervového tkaniva, pričom cholesterol je aj východiskovou látkou pre tvorbu žlčových kyselín, vitamínu D, mnohých hormónov a  iných látok. Optimálne množstvo lipidov v strave zdravého dospelého človeka je okolo 1,0 g/kg/deň, pričom závisí hlavne od vykonávanej fyzickej aktivity. Maximálna denná dávka sa odporúča 30 energetických %.Nasýtené tuky živočíšneho pôvodu (bravčová masť, loj, maslo) sú najmä dodávateľom energie ,ale aj nositeľmi cholesterolu, takže podporujú rozvoj aterosklerózy a iných metabolických a orgánových ochorení a preto ich množstvo by nemalo byť vyššie ako 1/3 z celkovej dávky tukov – 10 energetických %. Nenasýtené tuky rastlinného pôvodu s polynenasýtenými (esenciálnymi) mastnými kyselinami (rastlinné oleje, najmä slnečnicový a repkový) sú tiež významnou energetickou potravinou, neobsahujú cholesterol a majú antisklerotický efekt. Ich množstvo by malo tvoriť z prijímaného tuku ďalšiu 1/3,t.j.10 energ. %.Nenasýtené tuky s monoénovými mastnými kyselinami (napr .olivový olej ) sú zdravotne výhodné a mali by sa na príjme tukov takisto podieľať 1/3, čo je 10 energetických %. Zdravotne veľmi výhodný je nenasýtený tuk morských rýb s  polynenasýtenými (esenciálnymi) MK – rybí olej, zabraňujúci ateroskleróze a  hypertriacylglycerolémii. Množstvo cholesterolu v dennej strave má byť nižšie ako 300 mg, pričom vo vysokej koncentrácii sa nachádza v žĺtku, vnútornostiach a nasýtených tukoch, vo všeobecnosti v živočíšnych potravinách. Škodlivý je cholesterol viazaný na lipoproteíny LDL, ktorý sa môže usádzať na vnútorných stenách ciev ,zatiaľ čo cholesterol viazaný na lipoproteíny HDL sa považuje za tzv.“ dobrý cholesterol“.