Magazín
Rozdelenie bielkovín - 26.diel seriálu
dátum: 16.08.2014 | autor: mozolani.com
rubriky: Lifestyle
Viete, kedy sa hovorí o bielkovine, že je plnohodnotná, ktoré sú esenciálne a neesenciálne aminokyseliny, alebo aké optimálne množstvo bielkovín by ste mali denne prijať?Toto a ešte omnoho viac sa dozviete v našej novej časti veľkého letného seriálu.

Prehľad esenciálnych a neesenciálnych aminokyselín

Esenciálne AK                                                Neesenciálne AK

arginín *                                                         alanín 

histidín *                                                        asparagín

izoleucín                                                        kyselina asparagová

leucín                                                             cysteín (cystín)

lyzín                                                                lutamín 

metionín                                                         kyselina glutámová

fenylalanín                                                     glycín

treonín                                                           prolín

tryptofán                                                        serín

valín                                                               tyrozín

poznámka : * len v detskom veku (období rastu)

Bielkovina je hodnotná (plnohodnotná) vtedy, keď obsahuje dostatočné množstvo esenciálnych AK (napr. bielkoviny mäsa, vajec, rýb či mlieka). Ak sa v bielkovine nachádza menej esenciálnych AK alebo ak niektorá chýba, hovoríme o menej hodnotnej (neplnohodnotnej) bielkovine (napr. niektoré bielkoviny rastlinného pôvodu).

Bielkovinové látky podľa ich fyzikálno-chemických vlastností triedime do dvoch skupín na proteiny a proteidy.

Proteiny – čiže jednoduché bielkoviny neobsahujú okrem základných stavebných látok - aminokyselín takmer vôbec iné látky. Do tejto skupiny sa zaraďujú albumíny (napr.v krvi,mlieku,vaječnom bielku),globulíny (sú najrozšírenejšie bielkoviny – v živočíchoch, telesných tekutinách, sekrétoch a  tkanivách, v rastlinách – napr. obilie, kukurica, sója, hrach), gluteiny (rastlinné bielkoviny), protamíny (mlieč,ikry), históny (najmä v združených bielkovinách),proteinoidy (v kostiach, chrupkách, šľachách – sú zo všetkých bielkovín najmenej hodnotné).

Proteidy – združené bielkoviny ,obsahujú okrem bielkovinovej časti zloženej z AK, aj iné jednoduché alebo zložité látky, tzv. prostetickú skupinu. Triedia sa na nukleoproteidy, fosfoproteidy, glykoproteidy, chromoproteidy a lipoproteidy.

Potreba bielkovín sa javí optimálna u zdravého dospelého človeka s normálnou hmotnosťou 0,8g/kg/deň.Za bezpečný sa pokladá aj príjem 1g/kg/deň. Odporúčaná denná dávka bielkovín je 10-15 energetických % z dennej potreby energie (t.j. zo 100 energetických %). Pri stavbe a intenzívnejšej obnove svalového tkaniva, najmä u športovcov takto zameraných narastá aj spotreba bielkovín až na 2,0 – 2,2g/kg/deň (max. však 2,5 g).Väčšie množstvá zaťažujú trávenie a metabolizmus čo je ešte výraznejšie v kulturistike a fitness v predsúťažnom období, keď niektorí pretekári znižujú na minimum prísun tukov a výrazne obmedzujú sacharidy, čo spôsobuje, že organizmus môže byť nútený využívať ako zdroj energie aj hojne podávané bielkoviny. V zásade možno predpokladať, že organizmus nedokáže v podanom jedle (každé 2,5-3 hodiny) využiť viac ako 30-50 gramov bielkovín naraz v dopoludňajšom a poludňajšom čase a 25-40 gramov popoludní až večer (aj v závislosti od telesnej hmotnosti). Zo živočíšnych potravín obsahuje najviac bielkovín mäso, ryby, vajcia, mlieko a mliečne výrobky, z rastlinných najmä strukoviny, sója, obilniny, ryža a zemiaky. Športovci využívajú ako doplnkovú stravu proteínové koncentráty a voľné, hydrolyzované a  vetvené (BCAA- leucín, izoleucín, valín) AK, ktoré zlepšujú metabolizmus vo svalovej bunke a nárast svalovej hmoty.