Magazín
Maliňák o športových ambíciách
dátum: 20.07.2013 | autor: mozolani.com
rubriky: Kulturistika
Ľuboš Maliňák má 38 rokov, súťaží za klub VTJ Technika Liptovský Mikuláš v rámci SAKFST. Je aktuálnym majstrom sveta v klasickej kulturistike nad 180 cm. Tento titul si vybojoval vlani v novembri v Sofii.

Koľko rokov sa venujete kulturistike?
Ťažko povedať, od ktorého bodu sa to dá určiť. Začal som asi ako 15-ročný vo svojej detskej izbe. O tri roky neskôr, keď som sa pripravoval na prijímacie skúšky na fakultu športu, začal som cvičiť intenzívnejšie a aj potom počas štúdia som cvičil. Voľakedy som hrával basketbal, kde sme počas letných príprav posilňovali svalstvo, čo mi vyhovovalo. Na svoju prvú súťaž v kulturistike som sa s ambíciou, že chcem súťažiť, začal pripravovať v roku 2002. O rok neskôr som sa dostal do reprezentácie Slovenska.

Čo vás inšpirovalo, že ste sa vydali na kulturistickú dráhu?
Bolo tam viacero aspektov. Odmalička milujem šport a všetky jeho odvetvia. S mojím otcom sme boli veľkí fanatici. On ma k športu priviedol. Hrávali sme futbal a v televízii sme vždy sledovali všetky športové prenosy, ktoré boli. Nebolo to ako teraz, keď je veľa televíznych staníc iba na šport zameraných, ale vtedy bol šport iba na druhom kanáli Československej televízie. Našťastie, dávali veľa športových prenosov, bol tam veľký záber športových odvetví, pozerali sme naozaj všetky bez rozdielu. Motivovalo ma to. Chcel som aj ja niečo v športe dosiahnuť, byť v koži reprezentanta, ktorý zaznamená nejaký úspech. Zažiť ten pocit, keď človek dostane medailu, keď mu zahrajú hymnu. Ku kulturistike ma však tak trochu prilákali aj akční hrdinovia filmov ako Jean-Claude van Damme, Arnold Schwarzenegger, Sylvester Stallone. V 90-tych rokoch boli tieto filmy veľmi populárne a skoro všetci chalani sme sa chceli podobať týmto hviezdam. Ako som už spomínal predtým, v rámci basketbalu sme dosť posilňovali a na mojom tele to bolo vždy vidieť. Po skončení fakulty športu a absolvovaní základnej vojenskej služby som sa kvôli svojej manželke presťahoval do Liptovského Mikuláša. Tam však nebol žiadny basketbalový klub. Tuho som rozmýšľal, ako by som naplnil svoje športové ambície. Nič lepšie mi nenapadlo, ako začať stále viac a viac cvičiť. Spočiatku som cvičil len sám pre seba, ale asi po dvoch rokoch intenzívnejšieho cvičenia som oslovil pána Ľubomíra Hečka, môjho súčasného a jediného trénera, ktorého som mal.

Spomínate si na svoju prvú súťaž?
Do roka do dňa od rozhodnutia osloviť pána Hečka som sa zúčastnil prvej súťaže. Mojou ambíciou bolo dostať sa do finále, medzi šesticu najlepších, ale dopadlo to nad moje očakávanie. Súťaž som vyhral. Nielen vo svojej kategórii, ale získal som aj titul absolútneho víťaza medzi klasickými kulturistami. O pár týždňov neskôr som už bol v reprezentácii Slovenska. Bolo to veľmi rýchle. V roku 2005 som sa stal prvý raz majstrom Európy. Odvtedy to má veľký spád a ide to tak, ako si predstavujem.

Dosiahli ste veľmi veľa úspechov. Priblížte nám tie najväčšie...
Som aktuálny majster sveta (2012 v Sofii), stal som sa dvakrát vicemajstrom sveta (2006, 2010), 3-násobným majstrom Európy (2005, 2006, 2011), dvojnásobným vicemajstrom Európy (2007, 2009), bol som dvakrát štvrtý na MS (2007 a 2009), som 6-násobný majster Slovenska, vyhral som do 20 pohárových súťaží.

Klasická kulturistika je pre vás ako stvorená...
"Klasika" je najlepšie odvetvie, v akom môžem súťažiť. Pri mojej výške 187,5 cm, ak by som pretekal v športovej kulturistike, musel by som mať na pódiu "vysekaných" minimálne 115 kg, v objemovke 135 kg a možno aj viac. To nechcem a ani sa mi to veľmi nepáči. Som pedagóg, rozhodujem futbal, basketbal, potrebovať behať a aktívne fungovať i žiť. Pri takej váhe by som asi nemohol byť taký akčný a funkčný. Ja mám v objemovke maximálne 114 kg, čo je stále ešte prijateľné a cítim sa v pohode. Keď končím prípravu, je to okolo 100 kg a v záverečnej fáze to stiahnem na súťažných 95-96 kg, "Klasika" mi vyhovuje. Pri mojej výške môžem dosahovať špičkové športové výsledky bez toho, aby som extrémne zaťažoval svoj organizmus a život.

Aké si dávate najbližšie ciele?
Vrcholom tohtoročnej sezóny budú MS v rakúskom St. Pőltene, ktoré sa uskutočnia 15. - 18. novembra. Každý očakáva, že pôjdem obhájiť titul, ale... Povahou som síce optimista, ale som aj realista. V tomto športe je neskutočne ťažké obhájiť akýkoľvek titul, tobôž svetový. Konkurencia sa veľmi rýchlo mení, môžu prísť úplne noví kvalitní pretekári. Titul bude veľmi ťažké obhájiť, ale určite sa o to pokúsim a urobím pre to všetko. Postup do finále beriem ako povinnosť. Spokojný a šťastný budem s akoukoľvek medailou, to hovorím celkom úprimne. Chcem potvrdiť príslušnosť v absolútnej svetovej špičke.

Ľubomír Chochula

Foto: Eastlabs