Magazín
Túžba po medaile v Mongolsku
dátum: 11.07.2013 | autor: mozolani.com
rubriky: Fitness
Slovenská reprezentantka vo fitness bikiny Sabina Pleváková je úspešnou pretekárkou. V roku 2013 získala na juniorských ME v Santa Susanne zlato, stala sa juniorskou a ženskou majsterkou Slovenska a na Mozolani Classic 3 obsadila druhé miesto. Okrem toho vlani v decembri bola na juniorských MS bronzová. Nielen v športe sa presadzuje, je dobrá aj v umeleckom smere.

 

Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť. Ste aktuálnou juniorskou majsterkou Europy…
Mám pocit, že každú sezónu si naložím toho na plecia ešte viac. Očakávam, že na majstrovstvách sveta bude väčšia konkurencia ako na „Európe”. Rada by som sa nominovala na MS žien, ktoré sa uskutočnia v Kyjeve (13. a 16. septembra) a na juniorské MS, ktoré budú v Ulanbátare (koncom októbra). Tam by som mala obhajovať bronz z vlaňajších JMS, tie boli v Budapešti. Do Mongolska by som naozaj chcela ísť, hoci všetci sa čudujú, lebo je to veľmi ďaleko, ale ak sa do tejto exotickej krajiny nedostanem teraz, tak potom už asi nikdy. Je to veľmi dobrá príležitosť, ale dopredu ma ženie hlavne to, byť stále lepšia. Láka ma aj štartovať na prestížnych súťažiach EVLS v Prahe a na Arnold Classic Europe v Madride. Uvidím podľa formy a financií. Rysuje sa mi jeden sponzor, vyzerá to veľmi nádejne, ale nechcem to zakríknuť.

Okrem toho, že ste úspešnou športovkyňou, ste aj dobrou študentkou.
Študujem na konzervatóriu, hra na priečnu flautu, a bola som vyznamenaná. Hoci na začiatku diétového obdobia som bola trochu zúfalá, že to nedám, všetko napokon dobre vypálilo a s týmto rokom som zatiaľ maximálne spokojná. Mám pred sebou ešte rok štúdia a potom by som chcela ísť na nejakú vysokú školu. Nebude to hudobného zamerania, ale plánujem presedlať na VŠ športového zamerania. Neskôr by som chcela byť trénerkou. Nie je dobré, ak ľudia chodia cvičiť ku hocikomu. Mali by si vybrať toho, kto má na to kvalifikácia a za ním sú aj športové výsledky. Vzdelanie je dôležité.

Ako zužitkujete to, čo ste sa naučili na konzervatóriu?
Beriem to ako určitú poistku, istotu, keby niečo… Popri škole som si urobila aj učiteľskú prax. Hra na priečnu flautu je koníček, určite nepôjdem niekde na konkurz do orchestra. Sem-tam chodím zahrať na nejaké akcie, ak ma pozvú. Napríklad som hrala na otvorení jednej vernisáže. Na Slovensku to nie je komerčne zaujímavé, v Rakúsku je iná úroveň, tam sa deti v tejto hudbe vzdelávajú odmalička. Vlastné koncerty nebudem organizovať, šport je v popredí.

Kto je vašou oporou?
Môj tréner, ďalej môj priateľ, ktorý, keď nie je pri mne tréner, tak do mňa hučí. Veľkou oporou je mi moja rodina, ktorá musí mať so mnou veľkú trpezlivosť, hlavne v diéte – priznávam, že niekedy bývam trošku nervózna.

Ľubomír Chochula