Magazín
Polovicu zlatej medaily venuje manželovi
dátum: 23.05.2014 | autor: mozolani.com
rubriky: Fitness
Stanislava Prítrská dosiahla na IFBB majstrovstvách Európy 2014 v Santa Susanne životný úspech. Triumfovala v kategórii bikiny fitness do 163 cm.

 

V čom ste iná ako vlani?

Po vlaňajších IFBB MS v Kyjeve som si vypočula od trénera i reprezentačných trénerov to, na čom by som mala popracovať. Poučila som sa a poslúchla som ich. Potrebovala som nabrať viac svalovej hmoty a zlepšiť prezentáciu na pódiu i pózovanie. Na majstrovstvách Slovenska v Nitre som bola veľmi rada, že som sa dostala na medailovú pozíciu (bronz) a v Žiline na Mozolani Classic 4 som to potvrdila. Vtedy som už vedela, že idem dobrým smerom. Dokázala som, že na to mám. Som veľmi rada, že som sa dostala na európsky šampionát do Santa Susanny.

 

Prvý štart na ME a hneď zlato, parádny debut na ´Európe´...

Svoje súperky som videla až tesne pred nástupom na pódium, ale bolo nás tam veľmi veľa, takže konkurenciu som si ani nemohla všímať. Až keď sa vytvorila finálová šestka, tak som sa viac poobzerala po babách. Osobne som za najväčšiu súperku považovala Španielku Paulu Escalonovú (získala striebro – pozn. red.), ktorá nielenže veľmi dobre vyzerala, ale bola aj na domácej pôde. Z nej som trochu mala obavy, ale napokon to dopadlo tak, že som zvíťazila a mám zlatú medailu i trofej. Teším sa z toho, že som nesklamala dôveru, ktorú do mňa vložil reprezentačný tréner. V prvom momente mi ani nedošlo, čo sa vlastne stalo. Bolo to veľmi prekvapujúce. Bolo to veľmi psychicky náročné a vyčerpajúce, keďže na pódiu sme stáli ešte pred polnocou. Som neuveriteľne šťastná. Je to obrovský úspech pre mňa, ale je to aj veľká zodpovednosť do budúcnosti. Chcem sa pripraviť na IFBB majstrovstvá sveta 2014, ktoré sa uskutočnia v Kanade (17. – 20. 10.). Túžim po tom, aby moja forma bola stále lepšia.

 

Na svetovom šampionáte budete, ak sa tam nominujete, v pozícii najlepšej Európanky v kategórii bikiny fitness do 163 cm. Už sa od vás bude očakávať dobrý výsledok, čím sa dostanete pod psychický tlak, ale na druhej strane, európske zlato je tým najlepším impulzom do ďalšieho tréningu a odriekania.

Tento triumf ma veľmi povzbudil. Rada by som ďalej napredovala a nezaspala na vavrínoch. Našťastie, celkom dobre funguje to, ako mám nastavený režim, čo sa týka tréningu a stravy. Správne som sa naštartovala a dúfam, že v tomto trende budem pokračovať. Oproti vlaňajšku dbám viac na regeneráciu. Naučila som sa lepšie počúvať vlastné telo. Ak mám mať tréning, ale cítim sa unavená, tak si pokojne doprajem dva až tri dni voľna. Mojím tréningovým partnerom je vlastný manžel, ale prípravu konzultujem s mojím trénerom Jankom Cabánikom a reprezentačným trénerom Ľubošom Matejičkom.

 

 

Onedlho bude v Prahe amatérska Olympia. Budete na nej štartovať?

Zvažovala som to, ale napokon som sa rozhodla tieto preteky vypustiť. Bolo to náročné, tri dôležité súťaže za sebou. Ako som spomínala, chcem sa špičkovo pripraviť na majstrovstvá sveta a nie sa zbytočne vyčerpávať ďalšou súťažou. Budem sa snažiť budovať viac svalovej hmoty, lebo som taká štíhlejšia, subtílnejšia a navyše, mne rýchlo odchádza svalová hmota. Rozmýšľala som aj nad svojou účasťou na Arnold Classic Europe v Madride (25. – 28. 9.), ale to v tejto chvíli ešte neviem, lebo v prvom rade bude treba zabodovať na nominačke na MS, to je priorita.

 

Aj keď sa mladé dravé bikinárky čoraz viac derú dopredu, vy ste potvrdili, že šampiónkou sa môže stať aj žena po tridsiatke.

Konkurencia je z roka na rok silnejšia, to je pravda, ale pokiaľ na to vyzerá tvár i postava, aj čo sa týka svalového rozvoja a symetrie, tak si nemyslím, že vek hrá prioritnú rolu. Svaly vo vyššom veku vyzerajú zrelšie. Zoberte si profesionálky, tam bežne súťažia baby s vekom okolo 35 rokov.

 

Vaším veľkým fanúšikom je váš manžel. Pýtať sa na to, ako vaše víťazstvo prežíval je asi zbytočné, nie?

Z jeho strany cítim podporu úplne vo všetkom. Ako som spomínala, je mojím sparringom na tréningu, ale radí mi a upozorňuje, aj čo sa týka stravy, lebo ja mám tendenciu menej jesť. Som mu veľmi vďačná, že ma v mojom úsilí podporuje, že súhlasí s tým, čo robím a ako to robím. Preto som v pohode. Nemusím robiť súkromné veci a môžem sa naozaj venovať len tréningu a sebe samej. Hovorí mi, že ak som šťastná ja, potom je šťastný aj on. Hoci v Santa Susanne nebol osobne, boli sme stále na telefóne a celé to so mnou prežíval. Bol veľmi rád. Myslím si, že polovica zlatej medaily patrí práve jemu.

 

Ľubomír Chochula

Foto: Eastlabs