Magazín
Elixír mladosti a dlhovekosti
dátum: 05.02.2014 | autor: mozolani.com
rubriky: Lifestyle
V dnešnej dobe sa východ stretáva so západom, keď moderná veda znovuobjavuje staroveké tajomstvo o zdraví. Vedecká komunita urobila za posledné roky viac než 3 000 štúdií o resveratrole, ktoré dokázali značné zvýšenie energie, dlhovekosť a podporu chudnutia . Resveratrol vzbudzuje veľké nadšenie zo všetkých protirakovinových látok vyskytujúcich sa v prírode a skutočne to vyzerá tak, že resveratrol má schopnosť ovplyvňovať niektoré procesy, ktoré sú nevyhnutné pri rozvoji nádorov. Produkt ETERNITY /resveratrol + kvercetín, zelený čaj, chá de bugre/ aktivuje nečinné gény, ktoré prebúdzajú mladosť, dlhovekosť, zdravie, vitalitu a obrovskú energiu.

Zdravie človeka je dar, od ktorého závisí kvalita života a preto je našou prvoradou úlohou chrániť si ho. Za úroveň svojho zdravia v rozhodujúcej miere zodpovedá každý sám. Jeho kvalita je ovplyvnená predovšetkým spôsobom života. Všetci si uvedomujeme, že chrániť si zdravie je to najlepšie, čo môžeme pre seba urobiť. Aj Oscar Wilde povedal: “To čo nám v živote najviac chýba je niekto, kto by za nás urobil to, čo môžeme urobiť samy”.
Naše telo je neustále vystavované škodlivým vplyvom tzv. voľných radikálov. Voľné radikály sú atómy s najmenej jedným voľným elektrónom a za určitých okolností predstavujú pre naše bunky permanentnú záťaž. K týmto vplyvom patria jedy v živom prostredí, zvýšené UV žiarenie, fajčenie, stres, nadmerné požívanie alkoholu, zlá výživa a pod.
Ochranu nášho tela voči voľným radikálom zabezpečujú antioxidanty ako sú vitamíny C, E, beta-karotén, selén, koenzým Q10 a niektoré enzýmy, ktoré si sám organizmus vytvára.
Výskum sa zaoberal transportom živín /tzv. systém NTC/ a prišiel k záverom, že aplikácia antioxidantov je účinnejšia vo forme nápojov, ktoré prechádzajú žalúdkom kratšiu dobu, revitalizujú črevnú flóru, vytvárajú optimálnu pH hodnotu a majú tým rýchlejšiu účinnosť. Tento výskum podporuje teóriu o blahodárnych účinkoch vína na stravovanie.

 

Konzumácia vína a jeho pozitívne vlastnosti zaujímajú ľudstvo už od nepamäti. Prvé správy o priaznivých účinkoch vína na zdravie nachádzame už v starovekých spisoch Paracelsa, Plínia a Galéna. Hippokrates (459-377 n.l.), zakladateľ medicíny, hovorí o aplikácii vína ako prostriedku zlepšujúcom náladu, tlmiacom bolesť a podporujúcom močenie. Víno, napísal Hippokrates…je skvelá vec vhodná v zdraví i v chorobe, ak je predpísané podľa potreby a v určitom množstve, v súlade s individuálnou stavbou tela a musí byť dobré_doporučoval ho bez váhania ako liek.
Z tohto obdobia je známy i priaznivý efekt vína na hojenie rán a jeho dezinfekčný účinok v tráviacom trakte. Sám Cézar odporúčal konzumáciu vína, spoločne s jedlom, aby tak chránil svojich vojakov pred tráviacimi infekciami.

Na povrch sa však dostala i druhá strana mince – problém alkoholizmu. Už egyptský faraón Ramzes II. sa sťažoval na vysokú konzumáciu alkoholu v populácii. Na druhej strane slávny lekár arabského sveta Avicena (980-1032 n.l.) veril tomu, že je zdraviu prospešné občas sa opiť. Nech je to už tak či onak, víno malo od nepamäti svojich bohov a jeho priaznivé účinky vychvaľovali lekári, filozofovia či mnísi.
Komu môžeme vlastne vďačiť za to, že objavil víno ako nápoj? Bola to pravdepodobne milenka perzského kráľa Jamshee-eda, ktorá trpela neznesiteľnou migrénou a nespavosťou a chcela preto zo zúfalstva spáchať samovraždu vypitím skvasených zbytkov hroznovej šťavy. Smrti sa ale nedočkala – namiesto nej sa jej podstatne zlepšila migréna i spanie a sám panovník prehlásil skvasenú hroznovú šťavu za kráľovský nápoj. Žeby opäť raz obmena známeho "cherchez la femme"?
Dosial zaužívané, že víno ako alkoholický nápoj, spôsobuje civilizačne ochorenia, dnes celý kultúrny svet zavrhol a vínu sa prikladá taká vážnosť v stravovaní, akú si v skutočnosti zaslúži. Obsah fenolových látok vo víne v kombinácii s alkoholom sú tou najúčinnejšou kombináciou pri ochrane organizmu voči srdcovo-cievnym ochoreniam. Konzumovať denne 2-3 poháre vína /hlavne červeného/ pri hlavnom jedle znižuje hodnotu “zlého” cholesterolu, odbúrava voľné radikály, čo znamená, že účinok vína pôsobí rýchle /zásluhou alkoholu/ a víno sa chová ako antioxidant. Zo známych antioxidantov vo víne je najznámejší resveratrol , ďalej kvercetín, katechín, rutín a veľa ďalších.
Dnes sa pozitívnymi účinkami vína na zdravie ľudí zaoberajú okrem biochemikov, vinohradníkov, enológov taktiež lekári, čo potvrdzuje nový pohľad na víno. Čo z toho vyplýva, hlavne pre strednú generáciu tridsiatnikov, generáciu, ktorá si môže ovplyvniť stravovacie návyky, čiže ovplyvniť kvalitu života?

Francúzsky paradox
Keď v novembri roku 1991 začala americká televízna stanica CBS vysielať nový seriál pravidelných diskusných relácií „60 minutes“ na tému zdravá výživa, moderátor Morley Safer pozdvihol pohár červeného vína a vyhlásil, že dôvod malého počtu srdcových infarktov vo Francúzsku možno spočíva práve v obsahu takého pohára.
Informácie, ktoré vo vysielaní CBS odzneli, divákov priam zelektrizovali a Američania sa touto témou odvtedy zaoberajú neustále. Relácia úplne zvrátila dovtedajší priebeh diskusií o víne. Z nebezpečnej drogy sa v krátkom čase stal liek proti srdcovému infarktu.
Diskusia zachvátila i európsku verejnosť, na scénu vystúpili vedci, príslušníci vinárskej lobby i politici angažovaní v oblasti zdravia a zdravotníctva. Začalo sa oficiálne hlásať, že piť víno s mierou patrí k zdravému spôsobu života. Platí to najmä o červených vínach.
Podľa štatistiky je konzumácia červeného vína u Francúzov 10-násobne vyššia ako u Američanov, no na 100 Francúzov pripadá až o 30 až 50 % srdcových infarktov menej ako na príslušnú skupinu Američanov rovnakého veku a pohlavia.
Francúzski muži pritom fajčia viac ako Američania, menej sa venujú športu a konzumujú približne o 30 % viac tukov vo forme masla, syrov, šunky a husacej pečienky. Červené víno však pijú už na obed.
Za francúzskym paradoxom však treba okrem červeného vína vidieť aj ďalšie dôležité faktory: výživu, vysokú kvalitu potravín a celkový spôsob života. Zdá sa, že mnoho Francúzov vôbec nepozná stres.

Vplyv vína na naše zdravie dokázali odborné štúdie
Blahodárny vplyv vína, a to predovšetkým červeného, na naše zdravie je s rozvojom lekárskej vedy stále častejšie potvrdzovaný odbornými štúdiami. Víno má napríklad dobrý vplyv na náš tráviaci systém. Pri bezprostrednom styku vína so žalúdočnou sliznicou alebo tráviacimi žľazami v zažívacom trakte dochádza k účinkom, ktoré majú pozitívny vplyv na trávenie a látkovú výmenu, čo ocenia hlavne ľudia so sklonom k nedostatočnej sekrécii žalúdočných štiav. Okrem toho je víno bohaté na minerálne látky. Tu je dôkaz: viete, že zo štrnástich esenciálnych prvkov potrebných pre ľudský organizmus sa ich v hroznovej šťave nachádza trinásť? Zaujímavá je rovnako informácia, že národy juhovýchodnej Ázie používajú od nepamäti proti zápalom a artérioskleróze takzvaný Ko-jo-kon, tradičný ázijský liek, ktorý obsahuje rovnako ako vínna réva resveratrol. Všetko však s mierou - konzumácia vína sama o sebe vás z ničoho nevylieči.
Americkí vedci potvrdzujú, že pitie červeného vína spolu s nízkoenergetickým príjmom tj“neprežierať sa“ zrejme predlžuje ľudský život. Výskumníci Harvardovej univerzity objavili vo víne molekulu, ktorá vo zvieracích organizmoch dokázateľne spomaľuje starnutie. Laboratórne pokusy zverejnené v časopise Nature ukazujú, že polyfenoly pôsobia podobne aj na ľudské bunky, čo zrejme vysvetľuje aj dlhovekosť francúzskej populácie. Polyfenoly sú látky produkované mnohými rastlinnými druhmi a asi najznámejší z nich je už spomínaný resveratrol, ktorý sa nachádza v červenom víne. Vedci sa o tieto látky zaujímajú už dlho kvôli ich schopnosti znížiť výskyt srdcovo-cievnych ochorení a rakoviny. Výskum v laboratórnych podmienkach ukázal, že resveratrol zvyšuje produkciu sirtuínov aj v bunkách človeka

Čo sú sirtuíny?

Všetko začína v bunke, ktorá je základná jednotka všetkého živého na Zemi. Človek má okolo 60 000 biliónov buniek a ich veľkosť je od 10 do 100 mikrometrov/jeden mikrón je tisícina milimetra/.Bunka je ako „mesto, ktoré nikdy nespí“, neustála komunikácia, veľmi efektívny systém.

Vo vývoji rakoviny zohrávajú najdôležitejšiu úlohu štyri hlavné zložky bunky: bunkové jadro, proteíny, mitochondrie, bunková membrána. Každá živá bunka má v sebe zabudovaný sebaregulačný systém, ktorý udržuje jej bezchybné a dlhodobé fungovanie. Základom je genetický kód a zdravá bunka vznikne len z bezchybného genetického materiálu. Uvedené procesy kontrolujú a regulujú špecifické proteínové/bielkovinové/zlúčeniny_sirtuiny. Pokiaľ je ich v bunkách dostatok, potom bunka a následne celé tkanivo, orgán či organizmus bezchybne fungujú a sú vo vynikajúcej kondícii. Naopak ak je sirtuínov nedostatok, tak organizmus začne vykazovať známky starnutia a regenerácia začína byť chybná. Vedecké výskumy však potvrdili, že existuje prírodná látka_resveratrol, ktorá veľmi výrazne zvyšuje aktivitu sirtuínov/SIRT1/.Táto láta sa teda podieľa na zdravej obnove všetkých buniek a významne predlžuje život celého organizmu.

Príležitostné pitie vína môže podľa štúdie dánskych vedcov znížiť riziko Alzheimerovej choroby a demencie. U ľudí, ktorí pravidelne pili víno sa znížili o polovicu problémy s pamäťou po 65 roku života. Látky nachádzajúce sa vo víne taktiež pôsobia prevenčne proti mŕtvici a srdcovému infarktu. Pivo však môže riziko demencie zvyšovať. Zaujímavé je, že alkohol prospieva hlavne starším.
Mladší ľudia sa konzumáciou alkoholu vystavujú vyššiemu riziku rôznych ochorení, než osoby staršie ako 34 rokov. Tvrdia to britskí vedci, podľa ktorých by tridsiatnici mali denne vypiť maximálne jedno veľké pivo alebo pohárik vína. Mužom medzi 35 až 44 rokov odborníci odporúčajú dennú dávku dvoch pohárikov alkoholického nápoja, po prekročení 45 sú to už tri poháre. Najlepšie sú na tom starčekovia, ktorí sú za hranicou 85 rokov. Tým údajne neuškodí ani päť pohárikov denne. Ako uviedla britská BBC, výskum sa na ženy nevzťahuje a vedci sú presvedčení, že nežnému pohlaviu stačia maximálne dva poháriky denne v akomkoľvek veku. Zvláštnosťou je, že pozitívny efekt pravidelnej miernej konzumácie alkoholu na výskyt srdcového infarktu i na úmrtnosť naň je výrazný predovšetkým u mužov. Ženy z neho takmer vôbec neprofitujú, čo by sa dalo vysvetliť relatívne nízkym rizikom srdcovo-cievnych chorôb u žien pred menopauzou vďaka ochrannému účinku ženských pohlavných hormónov – estrogénov.
Ďalším špecifikom žien je nižšia optimálna dávka alkoholu v porovnaní s mužmi. Ženy dosiahnu po vypití rovnakého množstva alkoholu ako muži jeho vyššiu koncentráciu v krvi, pretože majú o 70 až 80 % nižšiu aktivitu pečeňovej alkoholdehydrogenázy (enzýmu odbúravajúceho alkohol), vyšší relatívny objem tuku a nižší objem vody v tele. Odporúča sa popíjanie vína večer, pričom vzťah konzumácie vína a jedla nie je z medicínskeho hľadiska doposiaľ uspokojivo vyriešený. Tak či onak, k jedlu či samotné, nikdy nezabudnite na známe: Vždy s mierou!

Záverom by som rád zdôraznil, že podľa výsledkov najnovšieho výskumu totiž stačí dodržiavať 4 jednoduché zásady a riziko úmrtia sa zredukuje o viac ako polovicu. V čom je teda tajomstvo vysokého veku? Je to tzv. stredomorská diéta: veľa ovocia, zeleniny a rýb, menej červeného mäsa a mliečnych výrobkov; primerané dávky alkoholu: zhruba štyri poháre vína týždenne alebo ekvivalentné množstvo iného alkoholu; cvičenie: približne 30 minút denne; a žiadne cigarety!
To sú štyri jednoduché kroky, ktoré znižujú riziko úmrtia o 65 percent, tvrdia v článku pre časopis Journal of the American Medical Association vedci z Wageningenovej univerzity, ktorí desať rokov sledovali zdravotný stav ľudí vo veku od 70 do 90 rokov z 11 európskych štátov. Odborníci zistili, že po desiatich rokoch dodržiavania týchto štyroch zásad sa riziko úmrtia zníži o 65 percent.
Zo štatistík vyplýva, že ľudia dnes najčastejšie zomierajú na tzv. civilizačné choroby, ktoré sú dôsledkom nezdravého životného štýlu. Pritom riešenie je priam na dosah ruky, stačí sa len nad sebou zamyslieť a začať. Nikdy nie je neskoro, radia vedci.

Spracoval: MUDr. Igor Habánik, www.helpmedik.sk