Magazín
Lenártová-Revajová veľmi rada trénuje
dátum: 06.12.2013 | autor: mozolani.com
rubriky: Fitness
Natália Lenártová-Revajová je športovkyňou telom i dušou, šport má vo svojom srdci a má ho veľmi rada. Od roku 2010 súťaží medzi profesionálkami v kategórii Figure, pričom veľké úspechy dosiahla už ako amatérka (dvojnásobná majsterka sveta a trojnásobná majsterka Európy v bodyfitness). V profi sa najvýraznejšie presadila na súťaži Nordic Pro 2013 (bronz) a Arnold Classic Europe 2012 (4. miesto). V našom aktuálnom interview nám znovu potvrdila, ako veľmi sa teší na Mozolani Pro Classic 2014, na ktorom chce štartovať.

 

Po sezóne ste si dopriali oddych?

O mne je známe, že nemôžem úplne vypnúť, dať si pauzu a netrénovať. Prakticky cvičím stále a nejaký oddych som ani nemala. Cvičila som dvakrát denne, potom mi to pracovné povinnosti zredukovali iba na jednu fázu. V strave som trochu povolila uzdu, takže nejaké to kilo som nabrala, ale nie je to až také hrozné, že by som sa nevedela s tým popasovať. Je to v rámci štandardu, hoci som sa tohto roku dušovala, že aj po sezóne ostanem vo forme. Ale nedá sa to. Budúca sezóna bude veľmi dlhá, bála som sa, že v závere by som to už psychicky nezvládla. Mám s tým svoje skúsenosti. Napríklad v roku 2010 som štartovala na ME i MS, absolvovala som aj Arnold Classic a potom som hneď prešla do profi. Na moje telo toho bolo veľa. Musela som veľmi bojovať so sebou, čo sa týka stravy a diéty...

Prípravu na novú sezónu ste teda už začali, ale kedy v tréningu pritvrdíte?

Ja musím pritvrdiť hneď na začiatku. Vždy sa snažím o to, aby som bola pripravená skôr ako je potrebné. Uvidím, či mi môj tréner Milan Čížek (je aj prezidentom SAKFST – pozn. red.) naordinuje tri tréningy denne, čo mi vyhovuje, hoci je to časovo náročné.

Vašou prvou súťažou v roku 2014 bude Mozolani Pro Classic?

Áno. Teším sa na výhodu domáceho prostredia. Je to pre mňa Top motivácia. Budem mať určitú výhodu, nemusím nikam cestovať a strácať hodiny lietaním za oceán, nemusím sa aklimatizovať, nemusím mať bezsenné noci a budem mať viac času na oddych. Veľmi ma láka súťažiť na Slovensku. Napríklad v roku 2010, keď sa amatérske ME konali v Bratislave, som sa pripravila tak kvalitne, že som mala najlepšiu formu v celej mojej súťažnej kariére. Aj teraz v príprave urobím všetko pre to, aby som tých päť mesiacov, ktoré zostávajú do Mozolani Pro Classic, využila čo najlepšie a na týchto pretekoch sa predstavila v super forme. Mám šťastie, že som voči sebe dosť kritická, nezvyknem poľaviť, akurát by mi pomohlo, keby som sa vedela s niekým porovnať a navzájom sa potiahnuť. Teraz si môžem len pozrieť súperky, keď pridajú na web nejaké svoje fotky zo súťaží, ale to nie je ono. Najlepšie je, keď stoja pretekárky vedľa seba a vidia sa, to je výhoda všetkých reprezentačných zrazov, ktoré absolvujú dievčatá v amatérskom športe na Slovensku.

Čo hovoríte na slovenský amatérsky bodyfitness?

Najlepšia je Adela Ondrejovičová, ktorá sa každoročne výrazne zlepšuje. Držím jej palce, aby sa jej aj naďalej tak darilo ako doteraz. Súčasný bodyfitness nabral trend riadnych svalov. Keď si pozriem fotografie, keď som sa po prvý raz stala majsterkou sveta (bolo to v roku 2002 – pozn. red.), vtedy o svaloch nebolo ani chýru. Mala som mladú, peknú postavu, možno aj s určitým percentom tuku, ale teraz to ide úplne iným smerom. Kto nemá rád svaly, komu sa to nepáči, ten nemôže tento šport robiť.

Súťažiť v profi je úplne niečo iné ako medzi amatérkami, nie?

Určite. Spočiatku som bola prekvapená, že som medzi profesionálkami obsadzovala miesta, na aké som na amatérskych ME či MS nebola zvyknutá. Ale nie som sklamaná. Po 13 rokoch súťaženia mám už dávno svoje túžby a ciele splnené, hoci by som bola rada, keby som sa dostala na Olympiu a ukončila tam svoju kariéru. Moje súperky v porovnaní so mnou súťažia oveľa kratšie. V Amerike majú dievčatá jednoduchší spôsob, ako vstúpiť do profi. Stačí im vyhrať domáci šampionát a automaticky sa stanú profesionálkami. Naša cesta je zložitejšia. Nie je to ani lacný špás. Dievčatá z Európy prídu do Ameriky na dva až tri mesiace a počas tohto obdobia tam absolvujú nejaké súťaže. Ja si to nemôžem dovoliť, mám svoju rodinu a biznis.

Bude raz vaša dcéra Karin, ktorá má sedem rokov, kráčať vo vašich šľapajach?

Karin má momentálne kiahne, je doma a ja jej robím učiteľku i zabávača. Našťastie mám doma posilňovňu a som rada, že si môžem zacvičiť, aj keď tréning doma nie je stopercentný. Ale späť k vašej otázke. Moja dcéra zatiaľ nemá záujem o šport. Verím však, že sa to časom zmení a že podedí chuť na šport. Manžel i ja sme športovci, a tak je predpoklad, že si nájde cestu k športu, ale nebudem ju nútiť robiť môj šport, aj keď by som bola rada, keby si to vyskúšala. Uvidíme, keď bude staršia. Šport je jedno z najlepších hobby, aké dieťa môže mať. Vďaka nemu získava a a rozvíja vlastnosti ako zodpovednosť, cieľavedomosť a poslušnosť. Chcela by som, aby sa moja dcéra venovala nejakému športu. Je mi jedno akému, hoci aj golfu. Ďalšou výhodou športu je to, že dieťa je kontrolované. Každý rodič by mal uvažovať nad športovým vyžitím svojho dieťaťa, aby ho v dnešnej skazenej dobe uchránil od všetkých nerestí.

Blížia sa Vianoce. Budete aj na tieto sviatky musieť škrtiť stravu?

Nebudem môcť jesť všetko, ale nebudem to s diétou ani preháňať. Na Vianoce chcem upiecť morku. Ani cez sviatky nevynechám tréning. Veľmi rada trénujem, to ma drží pri športe, milujem ten dobrý pocit po cvičení. Mňa tréning nezaťažuje a nemám problém si hocikedy zatrénovať.  Vianoce strávime všetci spolu a pravdepodobne zostaneme v Košiciach aj na Silvestra. Do roka 2014 si želám hlavne zdravie a pohodu. Hlavne si neprivodiť nejaké zranenie.

Ľubomír Chochula