Magazín
Nový objav v bikinách, z guličky je sexikosť
dátum: 06.11.2013 | autor: mozolani.com
rubriky: Fitness
Dvadsaťšesťročná bikiny fitneska Michaela Brutenič zažiarila koncom októbra na Tatranskom pohári v Poprade, kde triumfovala v kategórii do 164 cm a zároveň ju vyhlásili za najsympatickejšiu pretekárku podujatia. Je to pozoruhodná športovkyňa, ktorá za 18 mesiacov schudla 30 kilogramov, zo 77 kg na 47 kg.

Čakali ste, že môžete zvíťaziť na Tatranskom pohári a zdolať účastníčku tohtoročného svetového šampionátu Stanislavu Prítrskú?
Vôbec som to nečakala, ale veľmi sa tomu teším. Boli to len moje tretie preteky v kariére. Na svojej prvej súťaži, ktorým bol Fitness Cup v Trenčíne (8. 9.), kde sa rozhodovalo o nominácii na MS do Kyjeva, som vo svojej kategórii obsadila posledné siedme miesto. Potom som absolvovala Grand Prix Opava (5. 10.), kde doteraz neviem, ako som skončila, keďže organizátori nedávali výsledkovú listinu. No a tu v Poprade som si pripísala na konto prvé víťazstvo. Za to, kam som to dotiahla vďačím hlavne môjmu trénerovi Rudolfovi Kopčokovi a klubu ŠK Slávia Bratislava.

Čo vás motivovalo pustiť sa do chudnutia? Čo bolo tým spúšťačom vašej premeny?
Tri mesiace pred tehotenstvom som pribrala desať kilogramov a počas tehotenstva som pribrala ďalších sedemnásť kilogramov. Keďže som merala 162 cm, vyzerala som ako gulička a bolo to veľmi nepekné. Devätnásteho novembra 2011 som porodila dcérku Tjašu. Keď som uvidela fotky, ktoré mi štyri mesiace po pôrode urobil môj manžel, vedela som, že takto ďalej žiť nemôžem. Nebola som zvyknutá byť až taká veľká. V marci 2012 som totiž vážila 77 kg. Povedala som si dosť, začala som cvičiť a zdravo sa stravovať. To bol ten impulz.

Onedlho bude mať vaša Tjaša už dva roky, ale prečo ste jej dali toto, na Slovensku, netypické meno?
Nie je to síce slovenské, ale je to slovanské meno. Používajú ho Srbi a Chorváti, ktorí ho majú v kalendári 24. februára. Nám sa toto meno páčilo, možno nás ovplyvnila manželova dobrá kamarátka zo Slovinska.

Poďme k tomu vášmu príbehu chudnutia...
Pred materskou dovolenkou, na ktorej som ešte stále, som sa športu nevenovala. Akurát som si išla z času na čas zacvičiť, bolo to kardio, bežiaci pás, bicykel. Keď som ešte ako tehotná videla naše najúspešnejšie bikiny fitnesky, či už to bola Nikola Weiterová alebo Karina Antovská, túžila som tiež tak vyzerať. V tom marci 2012 som začala kruhovými tréningami. Vtedy ma trénoval môj manžel, ale tie tréningy ešte neboli na vysokej úrovni. Začala som ľahšími váhami, boli to výstupy na lavičku, výskoky, drepy s fixovanou tyčkou bez záťaže a pod. Bolo to ľahké cvičenie, išlo v podstate o zoznamovanie sa. V tom období som sa začala aj zdravo stravovať. Kontrolovala som si stravu, obmedzila som sladkosti. Aj so stravou mi pomáhal môj manžel, ktorý mi vždy priniesol zdravé vyvážené jedlo. V tomto smere nebol problém, keďže máme spolu donášku zdravej stravy.

Odkedy cvičíte systematickejšie?
Od januára 2013, vtedy som vážila 56 alebo 57 kg. Moje telo už bolo pevnejšie, vyzeralo som krajšie a pokroky na mojej postave ma povzbudzovali. Najviac ma tešilo, že si znovu môžem obliecť oblečenie, ktoré som si predtým nemohla dovoliť. To ma poháňalo dopredu. Nabehla som na pravidelnejší režim – tréning šesťkrát týždenne, kardio len veľmi málo, 20 minút raz týždenne. Začiatkom mája 2013 som sa odhodlala postaviť pred môjho budúceho trénera. Som rada, že si ma Rudo Kopčok zobral pod ochranné krídla. Život sa mi zmenil. Bolo to náročnejšie na čas. Škoda, že v Slávii nie je detský kútik, ale chodila som cvičiť aj inde, kde bolo o dcérku postarané a kde sme boli kúsok od seba. Niekedy sme však museli riešiť, kam na hodinku dať malú, bolo treba to skoordinovať s manželom, ale neraz museli pomôcť jedna alebo druhá babka.

Váš tréningový split a strava?
Keď som sa pripravovala na súťaž, tak som mala split 6 + 1. V pondelok som začínala nohami, v utorok som cvičila chrbát a prsia, v stredu ruky, každý druhý deň som cvičila brucho, buď spodné alebo horné. To všetko sa zopakovalo dvakrát. Stravu bolo nutné dodržiavať. Viac-menej som od 1. júna 2013 išla na sacharidových vlnách (od 50 g po 250 g), čo mi úplne zmenilo metabolizmus a spaľovanie. Momentálne sa teším z toho, že si udržiavam svoju váhu aj mimo sezóny. V období, keď som chudla, tak som na raňajky jedávala ovsené vločky s ovocím, na desiatu to bol tvaroch s trochou medu, ryžové chlebíčky, na obed som väčšinou mala kuracie mäso s ryžou alebo rybu s nejakým šalátom a mozarellou, na olovrant bol jogurt alebo proteínový nápoj, prípadne proteínová tyčinka – podľa toho, ako som stíhala. Na večeru som si dávala znovu ryžu s nejakým mäsom alebo zemiaky, šalát, rybu či tuniak s paradajkami. Ako každá fitneska, aj ja beriem doplnky výživy – proteín po tréningu, kazeín na večer, nejaké spaľovače, karnitín a beceačky po tréningu, aby tie ťažko budované svaly neodchádzali.

Prvú sezónu v bikiny fitness máte za sebou... Kedy začnete prípravu na novú?
Nemám to presne ohraničené, ale približne do 20. novembra budem intenzívnejšie trénovať, nech sa mi vráti sila, potom si naordinujem niekoľko dní pauzu a zrejme 1. decembra odštartujem objemovú prípravu, aby som mala z čoho budovať svaly a telo bolo pevnejšie. V mojej prvej sezóne som nazbierala určité skúsenosti, ktoré by som chcela zúročiť. V tomto športe je veľmi dôležitá prezentácia, niekedy je to dôležitejšie ako samotná forma pretekárky. Uvidím, čo mi prinesie nová sezóna na jar, v ktorej sa chcem naďalej zlepšovať. Inak, už som sa prihlásila aj na Mozolani Classic 2014.

Čo by ste odkázali dievčatám a ženám, ktoré majú kilá navyše a vždy si nájdu tisíc výhovoriek, prečo sa to nedá?
Ani jeden človek, poviem to škaredo, tučný či obézny, sa necíti dobre. Nehovoriac o zdravotnej stránke. Treba si stanoviť cieľ a dobrovoľne, nie z donútenia ísť za ním. Odopierať si jedlo je jednou z najťažších vecí, lebo keď neukojíme chute nášho mozgu, robí si s nami čo chce, sme nervózni. Bez sebazaprenia a pevnej vôle sa sotva dá dosiahnuť nejaký progres, ale ak človek vydrží, potom ten výsledok stojí za to. Keď potom počujete od ľudí z vášho okolia: „Waw, schudla si, ako dobre vyzeráš“, to je na nezaplatenie, to poteší každú ženu.

Ako ste vy osobne prekonávali krízu počas chudnutia?
Mala som tri krízy. Niekedy mi bolo do plaču, ale našťastie mala som pri sebe manžela, ktorý ma vždy podržal, vlieval nádej, zvyšoval sebavedomie a poháňal dopredu. Aj vďaka nemu som to prekonala. Momentálne sa so mnou veľmi teší z toho, čo som dokázala.

Ľubomír Chochula

Foto: Eastlabs