Magazín
Fyzioseriál (6.): 3 vzťahy medzi Gluteus Maximus a Psoas Major
dátum: 21.12.2017 | autor: mozolani.com
rubriky: Lifestyle
Kontralaterálna reciprocita je pojem, ktorý veľmi dobre vystihuje ľudský pohyb. Boli sme stvorení recipročne pohybovať končatinami do kríža, či už je to chôdza, beh, plazenie, šplhanie atď… A Psoas Major (PMj) s kamarátom Gluteus Maximus  (GMax) do toho majú čo povedať, keďže sú jadrom a hnacím motorom nášho pohybu.

Prečo sú ale tak dôležité svaly chápané v rozdielnom ponímaní? Prečo keď fyzioterapeut počuje slovo „iliopsoas“, tak sa zhrozí a opačne, pri slove „gluteus“ mu hneď napadne posilňovanie, drilovanie a iné? V drvivej väčšine je pravdou, že PMj býva v napätí a vidíme predsunuté držanie tela a anteverziu panvy bilaterálne. Ak je skrátenie unilaterálne, tak dolná končatina sa skracuje a rotuje von. S opačným extrémom kedy je Psoas naopak v predĺženom stavesa môžeme stretnúť tiež, i keď v odbornej verejnosti ani literatúre sa toľko o tom nehovorí. Preto sa v tomto článku budem snažiť o to, aby som ukázal tieto dva svaly  trošku v inom ponímaní a vysvetlíme si to na 3 vzťahoch, v akých medzi sebou „spolupracujú“.

Aké sú funkcie svalu Psoas Major?

Podľa môjho názoru, nech si každý hovorí čo chce, najhlavnejšou funkciou Psoasu je flexia bedra. Ak flektujeme bedro, agonistom je PMj a tento pohyb robíme deň čo deň. Ak je punctum fixum na proximálnom úpone a punctum mobile na stehne, bude sval vykonávať prednoženie, naopak ak bude fixovaný dolný koniec svalu svojím úponom na malý trochanter, potom sval vykoná predklon trupu so zachovanou driekovou lordózou. Ďalej sa podieľa na vonkajšej rotácií stehna, podporuje orgány v brušnej dutine a pomáha udržiavať optimálne nastavenie panvy a driekovej lordózy, čím stabilizuje a napriamuje driekovú chrbticu. Pri unilaterálnej kontrakcií vykonáva laterálnu flexiu a navyše hlboké mediálne vlákna PMj i GMax dynamicky centrujú hlavicu femuru do acetabula (Gibbons 2005). Na jeden sval celkom dosť funkcií, čo poviete? Ak je taký dôležitý, prečo sa ho báť, a len ho strečovať a radšej neposilňovať?

Aké sú funkcie svalu Gluteus Maximus?

GMax je najväčším svalom v tele , čo samo o sebe hovorí, že bude hrať veľmi dôležitú úlohu v našom pohybe. Hlavnou funkciou je samozrejme extenzia bedra, je tiež významným extrarotátorom a abduktorom bedra, kedy pôsobí proti valgozite kolien viz. článok (odkaz). Výskum ukázal, že hlboké kostrčové vlákna v spolupráci so PMj ťahajú femur posteriórne v jamke acetabula a tým pádom zabezpečujú centráciu bedrového kĺbu (Gibbons 2005). Jeho myofasciálne spojenie s kontralaterálnym Latissimus Dorsi a Thorakolumbálnou fasciou, ako časť zadného šikmého reťazca (posterior oblique chain) stabilizuje lumbálnu chrbticu a SI kĺb a prenáša torzné napätie medzi chrbticou a hornými a dolnými končatinami. Jeho ďalšie spojenie so zadnou časťou iliotibiálneho traktu vytvára z GMax kľúčový sval, ktorý stabilizuje a kontroluje pronáciu dolnej končatiny.

Ako sami vidíte, tieto 2 svaly plnia mnoho funkcií. Je nanajvýš dôležité, aby pracovali koordinovane a aby boli silné. V nasledujúcom texte popíšem vzťahy, aké sú medzi GMax a PMj, s dôrazom na PMj, kedy sa budem snažiť trošku odčierniť tohto chudáka. Treba ísť hlbšie do súvislostí, pretože je to veľmi dôležitý sval, tak by sme nemali zostať vždy len pri jeho uvoľňovaní a naťahovaní.

1. Vzťah: Antagonisti

Myslím, že tento vzťah je snáď každému známy a nemusím ho moc rozvádzať. Jeden inhibuje druhého a zase naopak. Väčšinou to vyhráva „darebák“ PMj, kedy sa nám stráca extenzia v bedre, ktorá je nevyhnutná k správnej biomechanike pohybu. Nie nadarmo prof. Janda zdôrazňoval, že potrebujeme v bedre aspoň 10 stupňovú hyperextenziu na optimálnu chôdzu. Naopak ak je inhibovaný práve PMj (áno aj to sa stáva), vyhladzuje sa drieková lordóza, stráca sa optimálna flexia v bedre a často to vyprovokuje i bolesti v krížoch. Napr. výskum z roku 1998 (Dangaria a Naesh) ukázal, že na strane hernie disku býva často inhibícia PMj, pravdepodobne z dôvodu bolesti. Barker, Shamley a Jackson (2000) si všimli podobnú unilaterálnu atrofiu na strane bolesti krížov. V takomto prípade môže strečing PMj daný stav ešte zhoršiť.

2. Vzťah: Sinergisti

Ako som už spomínal Psoas Major a Gluteus Maximus sú považovaní za antagonistov, pretože jeden flektuje a druhý extenduje BK. Ich ďalšia funkcia, ktorú som už načrtol je ale synergická. Hlboké mediálne vlákna oboch svalov pomáhajú centrovať hlavicu femuru v acetabule, čím zabezpečujú optimálnu os rotácie počas pohybu v BK, teda stabilizujú bedrový kĺb (Gibbons, 2005). Jav kedy si agonista zoberie dovolenku a pomocné svaly (sinergisti) nahradia pohyb sa nazýva sinergistická dominancia. Tieto svaly sa neskôr preťažia, svojim ťahom decentrujú kĺb a môže vzniknúť bolesť. Pri inhibícií PMj preberajú funkciu hlavne Tensor Fasciae Latae, Rectus Femoris a z mojich skúseností tiež Quadratus Lumborum, ktorý býva často vo väčšom napätí na strane inhibície. U GMax to sú pozdĺžne vzpriamovače chrbta a samozrejme hamstringy. Tzn., ak nájdeme inhibíciu agonistu a potvrdíme si to hyperaktivitou sinergistov, našli sme dysfunkciu.

3. Vzťah: Kontralaterálni sinergisti

Posledný, podľa mňa veľmi dôležitý vzťah. Možno trošku upravený pojem, ale myslím si, že veľmi vystihuje to, čo chcem povedať. Treba otvoriť oči a pozrieť sa i na druhú stranu nášho tela a to ako navzájom spolupracujú tieto svaly. Ako som už spomínal, základ ľudského pohybu sú skrížené vzory kedy sa strieda flexia a extenzia končatín za účastí rotácie a z pohľadu dolnej končatine sa strieda nákročná a oporná funkcia. A presne v momente kedy pri extenzií bedra nastupuje GMax, nastupuje i Psoas vo svoje nákročnej funkcií. Ak nastane inhibícia niektorých z týchto agonistov, môže, ale i nemusí sa to preniesť na stranu druhú (každý z nás pohyb kompenzuje svojim spôsobom). Preto hovorím, že nemusí, pretože nie vždy, ak nájdem dysfunkciu extenzie bedra, zároveň musím nájsť dysfunkciu na kontralaterálnej strane v zmysle porušenej flexie. Niekedy áno, niekedy nie. Čo ak ale nájdeme problém na obi dvoch stranách? Ktorý riešiť skôr a ako?

To je veľmi zaujímavá otázka, ale hlavné je, že ak chceme vyriešiť nejakú dysfunkciu, skoro vždy by sme sa mali najskôr zamerať na jeden segment (miesto), nacvičiť lokálnu koaktiváciu a neskôr tú globálnu. Treba vždy zistiť kto alebo čo je tzv. The Biggest Driver, teda čo robí danému človeku najväčší problém, resp. bolesti. Ak sa aj rozhodneme teda riešiť najskôr jednu alebo druhú dysfunkciu izolovane, treba to neskôr spojiť do globálneho vzoru. V tomto prípade vybrať určité skrížené vzory, zachovať v nich neutrálne postavenie panvy i hrudníku a postupne pridávať progresie.

Záver

Možno by sa našlo i viacero vzťahov medzi týmito dvoma velikánmi, ale tieto tri sú pravdepodobne najdôležitejšie a obzvlášť posledný, tretí. Ak nastane inhibícia a decentrácia niektorého bedrového kĺbu (či už flexia alebo extenzia) ovplyvní to i panvu, tým pádom i kontralaterálný kĺb a samozrejme sa to bude reťaziť hore i dole. Preto často netreba zostať iba pri izolovanom drilovaní GMax alebo PMj, ale zapojiť tieto svaly do rôznych skrížených vzorov.

Autor: Bc. Richard Holič

Zdroje:

  1. Osar E. Corrective Exercise Solutions to Common Hip and Shoulder Dysfunctions: Lotus Publishing, 2012. ISBN 978 1 905367 26 9

  2. Stuart McGill: Low Back Disorders 2nd Edition, 2007