Magazín
LEGENDA JURAJ VIŠNÝ OD A PO Z, EXKLUZÍVNA ABECEDA „80“
dátum: 30.05.2017 | autor: mozolani.com
rubriky: Kulturistika
O pár dní čakajú Juraja Višného dve malé nuly nad sebou (8) a jedna veľká nula (0), ale život tejto legendy vôbec nebol nulový. Pri príležitosti veľkého životného jubilea Juraja Višného – v stredu 7. 6. bude mať okrúhle 80. narodeniny – sme s ním urobili abecedu, ktorú vám ponúkame v dvoch verziách.

 

A – ARCHITEKTÚRA (vyštudovali ste architektúru a aj ste sa ňou živili, nebanujete, že ste sa vydali týmto smerom?):

Štúdium architektúry na Slovenskej technickej univerzite som úspešne ukončil na jar roku 1962 a do môjho odchodu do cudziny v roku 1968 som pracoval ako architekt v Technicko-rozvojovom oddelení Slovenského národného divadla v Bratislave. Potom som mal úžasné šťastie, lebo za pár dní po príchode do Švajčiarska som sa dostal do ateliéru jedného z najlepších architektov krajiny, a tak som mal ako architekt maximálne uspokojenie v práci počas celého môjho pracovného života, dokonca aj po odchode do dôchodku.

B – BRATISLAVA (aký máte vzťah k rodnému mestu?):

Je to moje rodné mesto, v ktorom som prežil veľmi peknú mladosť, aj keď to boli aj vojnové roky, potom roky viacerých politických režimov. Znovu som mal šťastie, že to bolo bez vážnejších problémov. Popri školách a štúdiu som veľa športoval, bol som vždy v dobrej partii, ktorá spolu veľa podnikala. Pre nás mala vtedy naša Bratislava úžasnú atmosféru a na tie pekné časy veľmi rád spomínam.

C – CVIČENIE (ešte stále cvičíte a ak áno, tak ako a koľko?):

Veru ešte stále cvičím, ale s úplne iným cieľom ako v mladších rokoch, keď bola pre mňa dôležitá dobrá kondícia, pohyblivosť, určitá sila a aby som stále dobre vyzeral. Samozrejme, že som k tomu aj veľa športoval, robil som hlavne vodné športy, celoročne tenis a v zime lyžovanie a korčuľovanie. Po sedemdesiatke som to zredukoval, aby som neriskoval zbytočné zranenia (niekoľko známych mi boli dobrou výstrahou...). Dôležitou motiváciou bolo, aby som sa stále dobre cítil, nemal žiadne telesné problémy či bolesti, aby som bol hlavne dobre pohyblivý. Celé moje cvičenie v posledných rokoch je na to zamerané a funguje mi to výborne. A keď náhodou prídu sem-tam nejaké problémy, tak sa s nimi viem zatiaľ sám a pomerne rýchlo vysporiadať.

Na snímke som v rôznych obdobiach môjho životného štýlu od roku 1957.“

D – DOPLNKY (doplnky výživy v minulosti neboli, čím ste to nahradzovali?):

Aká dôležitá je strava, to sme sa dozvedeli až začiatkom 60. rokov. Proteínove výrobky sme obdivovali len v reklamách amerických časopisov. Boli pre nás v dolároch doslova nedostupné, tak sme museli príjem proteínov dosiahnuť len s normálnymi potravinami. Vtedy bola moja denná dávka 3 litre mlieka, na obed 20 dkg hovädzieho mäsa a to isté aj na večeru, k tomu zemiaky alebo ryža a dusená zelenina. Polhodinu pred tréningom som vypil 10 surových vajec rozmiešaných v mlieku a do toho trochu kakaa a glukopuru (hroznový cukor v práškovej forme). Dobre ma rozveselil Stallone, keď v prvom Rocky - filme tiež pil surové vajcia... Až neskoršie prišla éra tvarohu.

Na snímke je so mnou Sylvester Stallone, rok 1985.“

E – EMIGRÁCIA (bolo nevyhnutné v roku 1968 emigrovať z Československa?):

Ja som pred mojím odchodom nikdy nerozmýšľal, že by som „ušiel na západ“. Ako som už spomínal, život v Bratislave s dobrými priateľmi, či už počas štúdia, potom v zamestnaní, ale aj vo voľnom čase ma plne uspokojoval. Nemal som dôvod na odchod. Ale keď prišiel 21. august 1968 a nádejná Pražská jar bola surovo potlačená, bolo to pre mňa, ako keby som dostal pár dobrých „po papuli“. Keď som videl, čo sa dialo v meste s desiatkami tankov v hlavných uliciach, hliadkujucimi helikoptérami vo vzduchu, tak som bol pevne rozhodnutý odísť do „kapitalistického“ sveta. Ďalšie desaťročia ma presvedčili, že som urobil dobre.

„Na snímke som s dvoma účastníčkami Miss Československo 1968.“

F – FILM (aká bola vaša filmová kariéra?):

Už počas štúdia sme si mnohí privyrábali ako štatisti v komparzoch pri natáčaní rôznych filmov. Boli to aj príjemné chvíle, ako napr. na Seneckých jazerách počas letných prázdnin pri natáčaní slovenskej veselohry „Šťastie príde v nedeľu“. My s partiou sme tam stanovali, občas sme museli niečo urobiť pred kamerou a ešte sme zato dostali aj zaplatené. Po mojom víťazstve na Mladej Garde v roku 1964 ma pozvali na casting na Barrandov, po viacerých výberoch z množstva športovcov sme ostali traja a po kamerových skúškach som dostal úlohu supermana vo filme „Kto chce zabiť Jessii“. V ďalšom roku to boli úlohy v dvoch televíznych poviedkach O'Henryho a v roku 1968 som si zahral šoféra Júliusa vo veselohre „Objizdka“. Na jeseň 1968 sa mal začať natáčať remake Jessie pre Američanov, ale to už prekazili vojská Varšavského paktu, ktoré nás „oslobodili“ v auguste 1968. To bola celá moja filmová kariéra, ale niekedy mi tak napadne, že čo by bolo, keby sa to vtedy uskutočnilo?

Na výstave 60. roky – Superman a Jessie, rok 2013.“

Superman a Jessie v talianskej verzii.

G – GLARUS (ako sa vám žije v tomto švajčiarskom kantóne?):

Glarus je najmenším hlavným mestom (6 000 obyvateľov) v rovnomennom kantóne zo všetkých 26 kantónov vo Švajčiarsku. Celý kantón má cca 40 000 obyvateľov, hustota obyvateľstva je 58 ľudí na km². V kantóne Zürich, kde sme žili 47 rokov, to je 848 ľudí na km². Čiže tu je podstatne väčší pokoj, líšky tu dávajú dobrú noc, aj božie mlyny melú pomalšie a tu je pre nás starčekov veľmi príjemné prostredie. Do Zürichu je to 76 km a pohodlným vlakom sme tam za 70 minút. Kantón je známy pre Glarnerské Alpy, ktoré tu majú 51 štítov s nadmorskou výškou nad 3 000 metrov, aj preto je tu hustota obyvateľstva taká nízka, ale pre vandrovníkov je to veľmi obľúbená oblasť.

H – HEATH (čo hovoríte na Phila Heatha, 6-násobného víťaza Mr. Olympia?):

Mal som tu česť sa s Philom viackrát stretnúť, napr. na dvoch ročníkoch EVLS v Prahe a dokonca aj na Mr. Olympia 2015 v Las Vegas. Je to výrazná a sympatická osobnosť, veľký profesionál, veľmi príjemný a vždy veselý človek.

„Na snímke som s Phil Heathom pri raňajkách v hoteli EXPO počas EVLS.“

I – IKONA (mali ste v minulosti športový vzor?):

Ešte v teenagerských rokoch mi bol vzorom Emil Zátopek, ktorého odvtedy považujem za jedného z najlepších športovcov všetkých čias, držiteľa mnohých svetových rekordov. Mal som jedenásť rokov, keď si Zátopek na Olympiáde 1948 v Londýne dobehol po striebro v behu na 5 000 metrov a v behu na 10 000 metrov bol dokonca zlatý. Na ďalšej Olympiáde 1952 v Helsinkách získal tri zlaté medaily, keď zvíťazil v troch najťažších bežeckých disciplínach – na 5 000 metrov, 10 000 metrov a v maratóne – čo bol neuveriteľný výkon. A ešte na ďalších OH v Melbourne 1956 bol šiesty v maratóne pri teplote vyše 30° C, keď sa mu tretry pri behu po rozpálenom asfalte rozlepili a bežal skoro bosý. A veľkým vzorom pre mňa bol Steve Reeves, slávny bodybuilder, herec a aj ako človek, vďaka ktorému som začal v roku 1957 s bodybuildingom.

J – JEDLO (aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a snažíte sa stále stravovať racionálne?):

Dobrá kapustnica s čabajkou, bryndzové halušky a 6° studené pivečko. Vidím, ako sa v duchu mnohí čudujú, ale samozrejme, že sa snažím stravovať zdravo. Občas si však môže človek dovoliť aj to, čo ma rád. Podľa mňa by mal človek žiť tak, aby mal aj radosť zo života a príjemné veci i chvíle si aj vychutnával. Voľakedy som čítal pekné motto: „Narodili sme sa preto, aby sme raz zomreli, ale medzi tým sa bude tancovať...“

K – KULTURISTIKA (prečo ste si vybrali práve tento silový šport?):

Môžem to povedať aj tak, že bodybuilding si vybral mňa tri mesiace pred mojimi 20-timi narodeninami, keď sa mi v marci 1957 náhodou dostal do rúk časopis Muscle Builder so Steve Reevesom na titulnej strane, kde vo vnútri boli jeho fotky a popis jeho tréningu.

Na snímke je so mnou Steve Reeves (vpravo), rok 1972.“

Popri volejbalovom tréningu som začal tvrdo cvičiť a za pár mesiacov sa moja postava viditeľne zmenila. To doslova inšpirovalo mnohých mladých skúšať to tiež a začali cvičiť s činkami. Znie to dosť neuveriteľne a dodnes sa čudujem, ako sa to vtedy doslova len „ústnym podaním“ (bez médií alebo len s ich negatívnymi stanoviskami) tak rýchlo rozšírilo po celom Československu. Dostával som vtedy denne množstvo listov s otázkami o tréningu, náradí, atď. Lenže ja som nezačínal od nuly, od detstva som vyskúšal viaceré športy, napr. veslovanie, hral som basketbal za dorast Slovan Bratislava, potom na gymnáziu po vzore nášho učiteľa telocviku – reprezentanta som hral volejbal za Červenú hviezdu Bratislava v lige, až do skončenia štúdia v roku 1962. Po zaradení kulturistiky do môjho života sa zmenil môj životný štýl a podľa neho žijem až dodnes. Ostatné je už len „história“.

Ocenenia, ktoré som získal na 1. Majstrovstvách Československa v kulturistike 1968 – diplom, medaila a plaketa za triumf v absolutke.“

L – LÁSKA (hovorí sa, že láska aj hory prenáša, môžete to potvrdiť aj vy?):

Láska hrala veľkú rolu v mojom živote, mám fungujúcu trojgeneračnú rodinu, ktorú sme vybudovali od nuly v cudzej krajine. To chce veľa úsilia, kompromisov aj lásky. A ešte sa hovorí, že láska ide aj cez žalúdok.

M – MR. OLYMPIA (váš najväčší zážitok na Olympii?):

Celá Olympia bola pre mňa úžasným zážitkom, aj s trojdňovým záverom, na ktorý som si zorganizoval návštevu rôznych zaujímavých miest v okolí Las Vegas. Ale najväčší a nezabudnuteľným zážitkom pre mňa boli spoločné chvíle s Ľudom Majorom počas mnohých hodín na podujatiach Olympie. Akú hodnotu ma pre mňa tento zážitok som si uvedomil až po tragickej smrti môjho dlhoročného priateľa Ľuda Majora. Som rád, že ešte počas jeho života som vo viacerých pokračovaniach v mojom blogu na M&F online opísal naše zážitky a širokej verejnosti som priblížil jeho prácu aj na Olympia Weekende.

Na snímke z Olympie 2015 v Las Vegas sú so mnou zľava: Andrej Mozoláni, Anna Mozoláni, šéfredaktor a vydavateľ M&F PhDr. Ľudovít Major a Michaela Kováčová.

N – NÁZOR (páči sa vám trend, akým ide svetová kulturistika?):

Nie, to sa mi vôbec nepáči, hlavne profesionálny bodybuilding, a to uz dlhší čas. Už dávno sa pýtam, kde je hranica telesných objemov? Viem to pochopiť, že senzáciechtivé obecenstvo je nadšené, keď vidí niečo zvláštne, nekaždodenné, čo tu ešte nebolo. Ale to je ďalšia vec, ktorá ma v dnešnej dobe dosť šokuje – ľudia totiž stratili zmysel pre pekné veci a sú „nadšení“ tým, čo tu ešte nebolo. Často je to niečo nezmyselné, lebo dobré a pekné už niekto za stáročia vymyslel a vytvoril. A potom to dopadne tak, že napr. dizajnér vymyslí novú stoličku, aká tu ešte nebola, ale nedá sa na nej ani poriadne sedieť – zažil som to v poslednej dobe dosť často.

O – OPTIMIZMUS (ste optimista?):

Áno som a ešte aj veľmi veľký. Snažím sa myslieť vždy pozitívne a vo všetkom vidieť najprv to pekné a dobré. A držím sa hesla, že s úsmevom sa dá vždy veľmi veľa dosiahnuť. Bohužiaľ v dnešnej dobe asi stále menej, kedže sa komunikuje už len nejakým vypisovaním a posielaním smajlikov. A keď som počul, že niekto dostal výpoveď SMS-kou alebo sa dvaja voľakedy zamilovaní zrazu „písomne“ rozišli, tak pomaly prestávam chápať mentalitu, ktorá sa po svete rozširuje.

P – PRIATEĽSTVO (určite máte veľa priateľov, skúste niektorých vymenovať...):

Áno mám veľa priateľov, ale aj v tom bol rok 1968 pre mňa osudný. Vtedy sa veľa priateľov roztrúsilo doslova po celom svete, ale je to pre mňa úžasný pocit, že všetci sa úspešne presadili a uspeli všade, kam prišli. To mi potvrdzuje, ako sa vtedajšia mladá generácia vedela prispôsobiť hocijakým situáciám v živote. Listina mojich priateľov by bola dobre dlhá a nechcel by som nikoho vynechať, preto spomeniem len „troch mušketierov“ Saňa Bačinského, Milana Jablonského ako nás (so mnou) v roku 2000 pomenoval Ľudo Major na oficiálnej besede o kulturistike, a my sme ho pasovali za nášho druha D'Artagnana.

Na snímke sme my traja mušketieri + Ľudo Major, naše posledné stretnutie v roku 2014.“

R – RODINA (akú širokú máte rodinu, koľko detí, vnúčat a čomu sa venujú?):

Naša rodina nie je veľká, lebo máme len jednu dcéru Andreu, nášho zaťa Andreho, obidvaja pracujú v zubárskom odbore, vnuk Michel bude mať 26 rokov a pracuje ako gourmet poradca, poriada eventy a pôsobí aj ako DJ, vnučka Celine mala 24 rokov, študuje biológiu na Zürišskej univerzite a vo voľnom čase cestuje po svete.

Ja a Alica na pláži, rok 1962.“

„Na snímke je moja dcéra Andrea s manželom Andrem, mojím vnukom Michelom a mojou vnučkou Celine.“

S – SLOVENSKO (rád sa vraciate na Slovensko a kedy ste tu boli naposledy?):

Veľmi rád sa vraciam na Slovensko a v poslednom desaťročí som tu bol každý rok 4-5 krát v rámci rôznych stretnutí. Okrem po-maturitných je pre náš ročník architektúry veľkou tradíciou každý rok na jeseň „zápis do ďalšieho ročníka“. Tento rok to bude už 61. zápis, ktorý sa uskutoční vždy veľmi podrobne a prísne do obrovskej knihy za účasti spolužiakov pri príjemnom posedení a dobrom papaničku. Naposledy som bol v Bratislave nedávno, bolo to pred Veľkou nocou, a najbližšie budem zase na slávnostnom vyhlásení víťazov súťaže DO FORMY 2017 s Muscle&Fitness.

Na snímke je so mnou Timea Majorová počas osláv 50. výročia založenia kulturistiky v Československu v rámci Mozolani Classic 2014 v Žiline.“

Š – ŠVAJČIARSKO (je Švajčiarsko krajinou zasľúbenou?):

Švajčiarsko bolo vtedy, keď sme utekali, pre mňa pojmom ako krásna a neutrálna krajina, skoro od nepamäti bez vojen, so slobodou prejavu a demokraciou v pravom slova zmysle. S usilovnými a precíznymi obyvateľmi, morálnymi zásadami, presnosťou, čistotou atď. Všetko na svete sa však mení a neobišlo to ani nás, našťastie zatiaľ ešte menej...

„Na snímke je majestátny štít Tödi.“

T – TIP NA VÝLET (čo by ste nám odporučili si pozrieť v blízkosti vášho domova?

Pre dobrých turistov s výbornou kondíciou by som odporučil výstup na veľhoru Tödi (3 614 metrov nad morom). Mnohí ju považujú za vysnívanú až mystickú horu. Na tento zážitok treba 2 - 3 dni, a to prvý deň 4,5 hodinový výstup na chatu - cca 1 100 metrov výškový rozdiel, ďalší deň 6 - 7 hodín na výstup cca 1 700 metrov až hore na Piz Russein vo výške 3 614 m n. m.. Potom 4 hodiny potrebujete na zostup na chatu, kde sa dá prenocovať, ale kto si trúfa môže ísť ďalej dole, ale na to treba ešte 2,5 hodiny a naozaj dobrú kondíciu, lebo to je dokopy 2 800 m výškový rozdiel. To nie je prechádzka, ale dobrý športový výkon so znalosťami základov horolezectva, pričom sa odporúča zobrať si so sebou horského sprievodcu... Pre tých trochu pohodlnejších je krásna „vandrovka“ po ľavom pobreží jazera Klöntal (cca 5 km dlhé), kde sa dá v lete výborne vykúpať a v zime na zamrznutom podklade výborne korčuľovať.

„Na snímke je jazero Klöntal.“

U – ÚSPECHY (váš najväčší úspech v športe a v živote?):

Myslím si, že z tých mála súťaží v kulturistike, ktorých som sa zúčastnil, to bola prvá oficiálna súťaž „Putovný pohár Mladej gardy“ v Československu v roku 1964 a 1. Majstrovstvá ČSSR 1968, obidve sa konali v Bratislave a na obidvoch som bol absolútnym víťazom. A v živote považujem za najväčší úspech to, že sa dožívam 80. narodenín a to v stave plnej pohody, zdravia i spokojnosti.

Oficiálny plagát Majstrovstiev ČSSR v kulturistike 1968, ktorého som autorom.“

V – VOĽNÝ ČAS (čo najradšej robíte vo voľnom čase?):

Rád cestujem po svete, skúšam všetko nové, čo poskytuje moderná elektronika, pozorne sledujem dianie vo svete, občas navrhnem nejaký menší projekt a vseličo iné, čo je zaujímavé. Samozrejme, že k tomu patrí ešte stále aj telesné cvičenie a šport.

Z – ZDRAVIE (ako ste na tom so zdravím?):

Nechcem to zakríknuť, ale v nemocnici som bol len raz v živote a aj to len dva dni, keď mi zašili natrhnutú šľachu pri členku, čo sa mi stalo pred štvrťstoročím pri tenise. Ináč navštívim lekára raz za dva roky, keď potrebujem oficiálne lekárske potvrdenie o mojom zdravotnom stave pre dopravný úrad – na predĺženie vodičského preukazu.

Ž - ŽIVOTNÝ ŠTÝL (váš recept na dlhovekosť?)

Mám návrh, aby sme sa stretli o dvadsať rokov a potom vám prezradím môj recept na dlhovekosť, aj ja som naň zvedavý...

Autor: Ľubomír Chochula