Magazín
Rozhovor s Rolandom Brosmanom, kulturistom a asistentom št. trénera
dátum: 23.01.2017 | autor: mozolani.com
rubriky: Kulturistika
Slovenský reprezentant v kulturistike Roland Brosman absolvoval v roku 2016 viac súťaží, ako pôvodne plánoval. Zúčastnil sa šiestich pretekov, pričom na niektorých z nich štartoval nielen v kategórii masters, ale aj medzi mužmi. Pred pár dňami sme s ním v Mozolani Fitness ZOC Max Žilina, kde si bol vyzdvihnúť cenu z Veľkej ceny Dubnice v kategórii masters (oblečenie značky Gorilla Wear v celkovej hodnote 400 €), urobili rozhovor.

!!! Kupuj športové oblečenie: GORILLA WEAR V MOZOLANI FITNESS E-SHOP

 

Ako by si zhodnotil rok 2016 zo svojho pohľadu?

V jarnej sezóne som pôvodne chcel absolvovať len dve súťaže, majstrovstvá Slovenska v Starej Ľubovni (9. 4.) a potom majstrovstvá Európy v Santa Susanne (4. - 8. 5.). Slovenský šampionát mi vyšiel, vyhral som svoju kategóriu do 50 rokov a potom som zvíťazil aj v absolutke, ale na 'Európe' som mal smolu, keďže som v kategórii masters 40-49 rokov nad 90 kg skončil na 7. mieste tesne za finálovou šestkou, čo ma trochu demotivovalo. Uvažoval som, že si dám od súťaženia dlhšiu pauzu, ale Tomáš Tabačiar, ktorý na ME v Santa Susanne získal bronzovú medailu v kulturistike muži do 90 kg, ma prehovoril, aby som dva týždne po 'Európe' štartoval na Diamond Cupe v Žiline (21. a 22. 5.). A neľutujem toho, práve naopak. V kategórii masters 40-49 rokov open som obsadil 3. miesto, čo bol pre mňa veľký úspech, konečne som získal medailu na medzinárodnej súťaži. Dokonca na Diamonde som na druhý deň štartoval aj v kategórii kulturistika muži nad 100 kg, v ktorej som skončil piaty. Po Diamonde som bol naštartovaný a po menšej pauze som začal prípravu na svoj jesenný vrchol sezóny, ktorým boli majstrovstvá sveta juniorov a masters v Dominikánskej republike (9. - 12. 12.). Najskôr bolo treba zvládnuť nominačnú súťaž Veľkú cenu Dubnice (26. 11.), ktorú som absolvoval viac-menej ako keby z tréningu, ale napriek tomu som v kategórii masters open zvíťazil. Som rád, že som sa týždeň po dubnickom podujatí zúčastnil pretekov Olympia Amateur v San Marine, ktoré ma veľmi lákali. Potešilo ma konečné 6. miesto a medaila za účasť vo finále, lebo doviezť domov z Olympie akúkoľvek medailu, to je zážitok. V San Marine som štartoval aj v mužskej kategórii nad 100 kg, v ktorej sa mi nepodarilo prebojovať medzi najlepších. O ďalší týždeň už nasledovali MS juniorov a masters v Dominikánskej republike. Štartoval som vo svojej kategórii masters 40-49 rokov nad 90 kg. Cítil som sa na finále a nebol som sám, kto to tak vnímal, ja a ďalší dvaja moji súperi sme sa s rovnakým počtom bodov bojovali o postupové miesto do finálovej šestky, ale žiaľ, rozhodcovia napokon uprednostnili ruského pretekára. Škoda, mal som na to! V jesennej sezóne som bol o niečo väčší ako v jarnej, nabral som 1,5 kg svalovej hmoty a na MS 2016 som navážil 107,4 kg, čo už bola celkom slušná váha. To, čo som dosiahol, nie je len moja zásluha, je to zásluha tímu ľudí, priateľov, rodiny a všetkých, ktorí mi stále pomáhajú, podporujú ma a čo je najdôležitejšie – stále mi veria! Chcem sa hlavne poďakovať svojej rodine, celému ROLAND FITNESS TEAM-u a môjmu hlavnému sponzorovi GEMERNAKUP - Sandor Madarasz, ako aj aj ďalším sponzorom – GYMBEAM, BOVI GEMER, AUTOMAX, CENTEX, PRIMAX. Nesmiem zabudnúť na svojho profi trénera Štefana Havlíka, bez ktorého by som nevedel ďalej napredovať. Všetkým ešte raz veľmi pekne ďakujem a pre tento rok 2017 vám len odkazujem: Všetko má svoj čas, verte mi, nesklamem vás!

Koľko súťaží chceš absolvovať v roku 2017?

Je čas zamyslieť sa, ako ďalej. Jarnú sezónu 2017 určite vypustím, sústredím sa na jesenné Majstrovstvá sveta v Rumunsku, ale láka ma aj Diamond Cup v Liverpoole, prípadne nejaké preteky vo Fínsku či Švédsku. Konkurencia je v masters z roka na rok silnejšia, nakoľko veľa pretekárov prechádza od mužov práve do masters. Preto je správne, že sa v tomto roku zavedie do praxe novinka a masters bude mať viac kategórií. Rozdelí sa to po päť rokov, čiže ja by som mal súťažiť už nie v kategórii 40-49 rokov, ale po novom v kategórii 40-45 rokov. Uvítal by som tiež, keby zaradili aj hmotnostnú kategóriu nad 100 kg, nakoľko s váhou 107 kg na pódiu súperím aj s pretekármi, ktorí majú iba niečo cez 90 kg. MS 2017 juniorov a masters sa uskutočnia v novembri, takže budem mať dosť času na to, aby som zregeneroval, čo potrebujem, lebo ostatné štyri roky som poriadne ani nežil a každá príprava jar-jeseň znamenala u mňa v jednom roku osem mesiacov prípravy, diéty, stereotypu, odlúčenia od priateľov a pod. Už bolo na čase urobiť reset, aby som aj pracovne napredoval, lebo keď nejde práca, tak to ostatné nepôjde tiež. Dám si dlhšiu prípravu, najmä objemovú a očakávam väčší progres. Verím, že naberiem ďalšiu hmotu, zlepším si stehná, ruky, chrbát, hoci progres na chrbte bol oproti ostatným partiám asi najväčší. Šírka tam je, preto hrazdu už ani cvičiť nebudem, sem-tam si dám nejaké sťahovanie kladky, ale viac-menej všetky cviky na chrbát budem robiť na hrúbku, to potrebujem osvaliť. Samozrejme, chcem popracovať aj na hamstringoch, to sú bolestivé tréningy a kto to pozná, vie, o čom hovorím...

Ako teraz trénuješ?

Momentálne trénujem systémom jedna svalová partia jedenkrát denne, čo mi veľmi vyhovuje. Viac sa riadim pocitmi, keď som unavený, nejdem trénovať. Ale jedlo mám nakrabičkované stále, snažím sa držať akú-takú formu, hlavne nechcem zlenivieť a určitú výkonnosť si chcem udržať, lebo viem, čo ma čaká, keď pôjdem do prípravy. Myslím si, že už v polovici februára začnem objemovú prípravu, čo je najkrajšie cvičenie, lebo tá ostrá prípravy v posledných troch mesiacoch pred súťažou, to je masaker. Moje prípravy v rokoch 2014 a 2015 boli postavené na starších metódach, ale môj aktuálny tréner Štefan Havlík mi v roku 2016 zmenil úplne všetko. Je to užitočná zmena, prospelo to telu, svalom i mysli. Ja napríklad solím až do posledného dňa, čo som predtým nikdy nerobil, ale funguje to, lebo bez soli to nie je ono. Kedysi som si myslel, že viem o kulturistike veľmi veľa a nepotrebujem nikoho, ale teraz už mám na to iný názor. Vyskúšal som si Pištove metódy, nejaké techniky cvičenia som s ním absolvoval, vysvetlil mi hlavné princípy výživy, stravovania, ako správne jesť a kedy je najlepší čas na tréning. Dlhé roky som trénoval iba dopoludnia, väčšinou medzi 9.00 a 10.00 h po raňajkách, čo znamenalo, že sa mi nepodarilo lepšie naberať svalovú hmotu. Teraz absolvujem tréning v iný čas, je to v dobe, keď už som prijal tri jedlá a ďalšie tri jedlá mám potom. Naozaj to zaberá. O 13.30 h sa začnem rozcvičovať, tréning mi trvá od 14.00 do 15.00 h, ale niekedy to potiahnem do 15.30 h, čo záleží na tom, koľko partií trénujem. Teraz cvičím denne jednu partiu a môj silový tréning trvá ani nie hodinu s nižšou intenzitou, ale raz až dvakrát týždenne absolvujem aj kardio. Príprava z jesennej sezóny 2016 sa osvedčila, podarilo sa mi nalepiť ďalšiu svalovú hmotu, a tak v tom budeme pokračovať. Som rád, že zdravotne som v poriadku, kolená ani kĺby ma nebolia, ale napriek tomu niektoré cviky, ktoré som v minulosti robil, už nerobím – napríklad klasické drepy. Používam iné cviky ako hacken drepy, leg press, predkopávanie rôznymi technikami, bulharské drepy, výpady.

V strave sa aktuálne nemusíš obmedzovať, nie?

Našťastie mám rýchly metabolizmus, nemusím sa extra strážiť, ale na druhej strane, ani to nepreháňam. Sladkosti ma veľmi nelákajú. Ak už dostanem chuť na sladké, tak si dám puding, palacinky, zmrzlinu. Sacharidy čerpám z ryže, vločiek, zemiakov, bielkoviny z mäsa (hydinové, hovädzie, v objeme sem-tam chudé bravčové), rýb a vajíčok. Ryby do jedálnička väčšinou zaradím ako posledné šieste jedlo. Našťastie s trávením nemám problémy, ale ak jem veľa mäsa a nie som ešte tesne pred súťažou, veľmi sa mi osvedčili nastrúhané jabĺčka, prípadne ananás, ktorý pomáha tráveniu. V mojom jedálničku pochopiteľne nechýba ani zelenina (cherry paradajky, sladká paprika a pod.).

Dokedy plánuješ súťažiť?

Začal som súťažiť už v roku 1992, keď som bol ešte dorastenec. Na svojich prvých pretekoch som nedopadol dobre, nedostal som sa ani do semifinále, ale potom medzi juniormi sa mi začalo dariť a v roku 1994 som sa stal vicemajstrom Slovenska v kulturistike juniori nad 80 kg. V roku 2001 som bol tiež vicemajstrom Slovenska v kulturistike muži nad 90 kg. Dokonca vtedy som mal ponuku, čo nechcem štartovať na majstrovstvách Európy, ale rozhodol som sa, že to skúsim až o rok neskôr. Nakoniec to nebol rok, ale 13-ročná pauza a na súťažné pódiá som sa vrátil až v roku 2014, ale už v kategórii masters. Dokedy chcem súťažiť? Tak túto otázku si niekedy kladiem aj sám sebe, ale na druhej strane, stále má to baví a nemám pocit, že nasledujúca príprava by mohla byť mojou poslednou. Som súťaživý typ, k športu som bol vedený odmalička, šport ma napĺňa, baví ma byť vo forme. Vďaka kulturistike som spoznal nových ľudí, získal som ďalšie skúsenosti, ktoré potom môžem odovzdať svojim pretekárom a klientom, navštívil som niekoľko krajín, nadviazal nové priateľstvá...

Na snímke je Roland Brosman s Jozefom Pírym.

 

Iba nedávno ťa VV SAKFST potvrdil vo funkcii asistenta štátneho reprezentačného trénera pre kulturistiku a klasickú kulturistiku...

Túto ponuku, ktorú som prijal, si nesmierne vážim, prišla v pravý čas. Je to pre mňa veľká česť, pocta, ale som si vedomý aj zodpovednosti voči SAKFST a pretekárom. Keďže plánujem súťažiť až na jeseň 2017, budem mať viac času na túto prácu. Teším sa na spoluprácu s hlavným štátnym trénerom Jožkom Pírym, ktorý tiež súťaží v masters, ale v kategórii 50-59 rokov. Uznávam ho a rešpektujem, je to skúsený pretekár i tréner, myslím si, že nájdeme cestu, aby sme do budúcna vedeli vychovať dobrých kulturistov. Chcem sa zamerať na kulturistov už od dorasteneckého veku, chodiť na všetky súťaže na Slovensku, sledovať pretekárov, rozprávať sa s nimi a zaujímať sa o to, aké majú zázemie, zisťovať ich potenciál a hovoriť im, kde majú najväčšie slabiny a na čom musia najviac popracovať. Budem to konzultovať aj s ich trénermi, prípadne rodičmi. K mládeži treba mať citlivý prístup, aby sa nám nádejní chlapci nestrácali a neboli demotivovaní. Ako pretekár som absolvoval veľa reprezentačných zrazov a výjazdov s reprezentáciou, viem, aké chyby sa robili, čo treba odstrániť. Treba vytvoriť lepšiu atmosféra, zlepšiť vzťahy a komunikáciu... Kto nebude chcieť prijať kritiku a bude mu stačiť, že je majster sveta vo svojej posilke, ten to ďaleko nedotiahne. Aj ja sa v zrkadle vidím nenormálne dobrý, ale na to je dobré to odborné oko, aby pretekára vyviedlo z omylu a pomohlo mu urobiť progres. Som rád, že namiesto reprezentačných zrazov budú sústredenia, na ktorých uvidíme pretekárov, ako a či správne cvičia, lebo najmä mladí borci robia veľa chýb, čo je strata času, lebo ich to brzdí v napredovaní. V súčasnej kulturistike sa kladú väčšie nároky a kritériá na výkonnosť pretekárov, preto nemožno nič podceniť. Názorné tréningy a techniky cvičenia podľa najnovších dostupných štúdií a hlavne mojich a Jožkových skúseností, to môže byť pre pretekárov veľké plus. Takisto bude treba u niektorých odstrániť zlozvyky vo výžive a aj o tom budú na sústredeniach rôzne semináre ohľadom stravovania a používania výživových doplnkov. Vypestovať konkurencieschopného kulturistu, to si vyžaduje niekoľko rokov, preto nemožno čakať, že ovocie dozreje hneď, ale urobím všetko preto, aby vedenie asociácie i pretekári boli s mojou prácou spokojní.

Autor: Ľubomír Chochula

Zobraziť galériu (6)