Magazín
Rozhovor s majsterkou sveta Bánikovou, ktorú čakajú juniorské MS
dátum: 02.12.2016 | autor: mozolani.com
rubriky: Fitness
Vo štvrtok 1. 12. sme sa v kaviarni Mozolani Fitness ZOC Max v Žiline stretli s aktuálnou majsterkou sveta vo fitness ženy nad 163 cm, Evou Bánikovou, ktorá o niekoľko dní bude slovenským želiezkom v ohni aj na Majstrovstvách sveta juniorov v Dominikánskej republike. So sympatickou 21-ročnou Žilinčankou sme urobili rozhovor.

Eva Bániková v Mozolani Fitness s majstrovským pohárom a zlatou medailou z MS žien.

 

Po tvojich výsledkoch na Majstrovstvách Európy v Santa Susanne (máj 2016), kde si získala striebornú medailu vo fitness juniorky nad 163 cm a skončila si na 4. mieste vo fitness ženy nad 163 cm, sa dalo očakávať, že na Majstrovstvách sveta žien v Bialystoku môžeš dosiahnuť dobrý výsledok, ale realita bola ešte krajšia. V nedeľu 13. 11. si sa stala majsterkou sveta vo fitness ženy nad 163 cm!

Absolútne som nečakala, že vyhrám. Stále tomu nemôžem uveriť. Na svetový šampionát som išla s ambíciou prebojovať sa aspoň do finále, v kútiku duše som verila v bronzovú medailu, ktorá mi na ME v ženskej kategórii tesne ušla, ale že to môže byť titul majsterky sveta, tak na to som vôbec nepomyslela. Keď pri vyhlasovaní už bola jasné, že zvíťazím, zahmlilo sa mi pred očami. V tej chvíli som nevedela, čo sa deje. Hneď som si pomyslela na svojich rodičov a celú rodinu i moju trénerku Bášu Sečkárovú. Bol to ako sen, niečo neskutočné. Čo sa týka mojej postavy na MS, bolo to celkom dobré, najmä vršok, na druhej strane, nohy a zadok mohli byť ešte lepšie. Čo sa týka zostavy, v semifinále som pokazila všetko, čo sa dalo a vynechala som niekoľko prvkov, lebo mi ušla hudba. Keď som dokončila zostavu, bolo mi do plaču. Vtedy som si pomyslela, že ak sa nedostanem do finále, bude to hanba. Hneď som volala svojej mame, čo sa stalo, ale ona ma upokojila, že to nevadí a mala pravdu, lebo napokon som medzi top 6 postúpila. Pred finále, ktoré sa uskutočnilo na druhý deň, som mala dilemu, či urobím dobre, keď tie prvky, ktoré neboli v semifinále, tam znovu vložím, alebo nie. Rozhodla som sa už nič nemeniť, aby to nebolo kontraproduktívne. Povedala som si, čo má prísť, to príde! Finále mi vyšlo, bola som uvoľnená, na nič som nemyslela a užila som si to tak, ako som chcela.

Ako dlho už spolupracuješ s Barborou Sečkárovu-Bunčákovou?

Je to už jeden a pol roka. Na Majstrovstvách Slovenska 2015 v Nitre ju oslovila moja mama. Vtedy som bola stratená vo všetkom, čo sa týka cukrovania, odvodňovania a Baša mi dala nejaké rady, ako to mám vylepšiť na druhý deň, nakoľko prezentácia bola o deň skôr ako samotná súťaž. Na pretekoch som síce skončila pred Bašou, ale ja toto svoje víťazstvo nepočítam, lebo keby Baša pri zostave nespadla a nezranila sa, určite by s prehľadom zvíťazila ona. Potom sme si len písali, ale keď Baša dala na facebook status, že by potrebovala zmixovať hudbu na svoju novú zostavu, ozvala som sa jej, lebo ja rada robím hudbu. Následne sa naša spolupráca rozbehla, odvtedy to spolu ťaháme a neviem si to bez nej predstaviť. Vďaka nej som tam, kde som, vďaka nej som dosiahla to, čo som dosiahla. Po zisku zlatej medaily na MS 2016 som jej volala. Moje prvé slová boli: „Neviem, čo ti mám povedať...“ Ona na to: „Ako to myslíš? Hovor!“ Potom to zo mňa vyšlo: „Vyhrala som!“ Baša mi zablahoželala, bola šťastná, tešila sa so mnou, povedala mi, že je to super a perfektné. Taká som bola z toho dojatá, že som ani nemohla hovoriť. Tiekli mi slzy. Splnila som jej sen, získať titul majsterky sveta, takže som to v podstate vyhrala za ňu. Táto moja zlatá medaila je sčasti moja a sčasti jej.

O pár dní ťa čakajú Majstrovstvá sveta juniorov v Dominikánskej republike. Uvedomuješ si, že teraz sa bude od teba očakávať medailový výsledok? Cítiš väčší tlak na dobré umiestnenie?

Dlho som bojovala o reprezentačný dres, v podstate už od detského fitness, medzi juniorkami som šesť rokov od svojich 15-tich a do reprezentácie som sa dostala až v roku 2016, ale trpezlivosť ruže prináša... Byť čo najlepšia a dokázať ľuďom, že na to mám, to je pre mňa výzva. Čo sa týka MSJ, úspechom bude už dostať sa do finále. Nespolieham sa na to, že mám svetový ženský titul, lebo neviem, aké súperky tam budú štartovať. V mojej kategórii bude aj moja kamarátka a reprezentačná kolegyňa Kristína Juricová, ktorá má vynikajúcu zostavu a aj v postave napreduje, takže sama som zvedavá, ako to dopadne. Je povzbudzujúce, keď mi ľudia píšu, ako mi držia palce, ale zároveň cítim aj určitý tlak. Keď som vyhrala ženský 'svet', neznamená to, že vyhrám aj juniorský 'svet', o absolutke ani nehovoriac. Rada by som znovu mala na krku medailu, robím pre to maximum, ale veľa bude záležať na rozhodcoch. Samozrejme, že ako ženská majsterka sveta si nemôžem dovoliť prísť na juniorský svetový šampionát nepripravená a urobiť si tam hanbu. Snažím sa udržať si formu, s Bašou sme stále v kontakte a robíme všetko pre to, aby to v Dominikánskej republike vyzeralo ešte lepšie ako na ženskom 'svete'. Keby sa to podarilo, bolo by to úžasné, ale v tomto športe nikdy nevieš, čo sa môže stať. Môžem mať vynikajúcu formu, ale keď pokazím zostavu, tak mi nepomôžu ani svätí. Na MSJ predvediem novú zostavu, ktorú sme pred pár dňami vymysleli s mamou. V tomto týždni som ju otestovala tréningu, či to má hlavu a pätu, a vyzerá to dobre, ale ak do toho na súťaži nevložím všetko, mohlo by ma to aj potopiť. Verím, že to dobre dopadne! Na Dominikánsku republiku sa veľmi teším, zostaneme tam ešte šesť dní po skončení šampionátu, bude to super regenerácia na telo a domov sa vrátime 18. 12.

Tvoju prípravu na MSJ zastavila na pár dní choroba. Dokonca si neštartovala ani na nominačnej Veľkej cene Dubnici. Už si v poriadku?

Áno, našťastie už som v poriadku. Moje problémy sa začali 17. 11. po tréningu nôh, na druhý deň som už ležala v horúčkach. Baša povedala, že to nebudeme siliť, aby som sa radšej úplne vyliečila a dala sa do poriadku. Do tréningového procesu som vrátila až 26. 11. a nabehla som na svoj systém 3+1, pričom kardio absolvujem ráno a silový tréning popoludní. Snažím sa zlepšiť si nohy a verím, že sa mi to podarí. Od SAKFST som dostala výnimku a nominovali ma aj bez účasti na súťaži v Dubnici, za čo veľmi pekne ďakujem.

Máš vzor?

Oksana Grishina je fantastická, jej prejav a šoumenship sú neuveriteľné a hoci niektoré pretekárky majú v zostave aj náročnejšie akrobatické prvky, nevedia to tak predať ako ona. Vzorom mi je určite aj Baška, ktorá stále vyzerá dobre.

Neláka ťa PRO scéna?

Táto téma nie je aktuálna, možno za päť rokov. Právo na PRO kartu som si svetovým titulom vybojovala, ale aktuálne nerozmýšľam nad tým, veď medzi profíčkami by som sa stratila. Musela by som dlho robiť na tom, aby som nabrala takú svalovú hmotu a mohla sa rovnať Oksane i ďalším z profesionálnej špičky.

Dokedy chceš súťažiť a čomu sa chceš venovať okrem fitness?

Budem súťažiť dovtedy, pokiaľ moje telo bude vládať. Fitness nie je jednoduchý šport, aj ja už začínam cítiť kolená a členky. Na tohtoročných ME v Santa Susanne som si poranila nohu, mala som natiahnuté šľachy a väzivá v členku, čo ma odstavilo na dlhšie a ani som nevedela, či sa zapojím do jesennej prípravy, ktorú som odštartovala neskoro, len týždeň pred prvým reprezentačným zrazom. Momentálne si chcem dokončiť súkromnú ekonomickú školu, tiež si urobiť pedagogické minimum, prípadne trénersky kurz. Chcem pomáhať deťom, venovať sa detskému fitness, táto práca by ma bavila.

Eva Bániková v Mozolani Fitness v spoločnosti svojich rodičov.

 

Čo povieš na záver?

Keď som končila v detskom fitness, tak mi Gabika a Boris Mlsnovci povedali, že vidia vo mne potenciál, že na to mám a boli by radi, keby som pokračovala vo fitness aj v dorasteneckej, juniorskej a ženskej kategórii. Oni boli medzi prvými, ktorí ma posunuli dopredu. Ďakujem im za to. Nejaké obdobie som trénovala pod vedením Anky Mozoláni, ktorej patrí tiež moja vďaka, rovnako tak trénerkám bývalého GTK Žilina Ingrid Frnčovej a Dagmar Grolmusovej. Ďakujem aj svojej súčasnej trénerke Baške Sečkárovej, svojmu priateľovi Peťovi, svojej rodine a svojim rodičom, bez ktorých by som sa nemohla venovať tomuto na financie náročnému športu, lebo odmalička ma finančne dotujú. Som rada, že už mám svojho prvého sponzora, je to Fit plus, ktorý mi pomáha s doplnkami výživy, za čo ďakujem. V neposlednom rade ďakujem asociácii SAKFST na čele s prezidentom Milanom Čížekom a štátnej reprezentačnej trénerke Natálii Lenártovej, ktorá pre mňa urobila veľmi veľa, čo sa týka pózingu.

Autor: Ľubomír Chochula