Magazín
Chce aktuálna majsterka sveta Saskia Cakoci prestúpiť do PRO tábora?
dátum: 28.11.2016 | autor: mozolani.com
rubriky: Fitness
S najúspešnejšou slovenskou bikiny fitneskou roku 2016 Saskiou Cakoci (aktuálna majsterka sveta i Európy v kategórii do 172 cm, absolútna víťazka Diamond Cupu Žilina i Olympia Amateur Spain) sme sa porozprávali pred Veľkou Cenou Dubnice, ktorú mapovala ako jedna z členov EastLabs Teamu.

Ešte raz blahoželáme k titulu majsterky sveta v bikiny fitness do 172 cm. Aká to bola súťaž?

Tento svetový šampionát v poľskom Bialystoku prebiehal veľmi hladko, všetko bolo na čas, nemuseli sme sa tam stresovať, hoci ja som mala trochu stres zo svojej formy. Tú som doťahovala na poslednú chvíľu kvôli chorobe, pre ktorú som nemohla štartovať na nominačnej súťaži v Žiline. Som veľmi rada, že sa to podarilo, mala som šťastie, lebo nie vždy to musí vyjsť. Som veľmi šťastná z tohto svojho výsledku...

Koľko dní si kvôli tej chorobe nemohla trénovať a čo ti vlastne bolo?

Skoro tri týždne som netrénovala a brala som silné antibiotiká, z ktorých som bola zaliata vodou. Mala som zápal priedušiek, už druhý počas jedného mesiaca, ten prvý bol pred Elite World Cup Liverpool, na ktorý som cestovala nedoliečená. Prakticky hneď po tejto súťaži, resp. na druhý deň, keď som sa vrátila domov, znovu som dostala veľmi vysoké teploty až 39 stupňov a vyššie. Potom mi to zasiahlo priedušky. Lekári boli nešťastní, nikto nechcel, aby som pretekala, bolo to smutné.

Ale našťastie si sa z tých problémov dostala a mohla si štartovať na MS!

Veľmi pekne ďakujem predstaviteľom SAKFST za to, že mi dali výnimku a mohla som byť nominovaná na MS, hoci som sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnila nominačných pretekov Mozolani Fitness Cup (30. 10.). Naozaj som za to veľmi vďačná, lebo to nebola samozrejmosť. Nevedela som, či ma nominujú, alebo nie, pravidlá sú totiž veľmi prísne a platia pre každého. Nominovali ma zrejme aj preto, že ma videli v slušnej forme dva týždne pred nominačkou na Elite World Cup v Liverpoole (15. 10.) a navyše mi verili, že sa po vyliečení stihnem dobre pripraviť na MS. Som rada, že som nikoho nesklamala a odvďačila sa za dôveru tým najlepším spôsobom. Ale v deň nominačných pretekov mi nebolo všetko jedno. To som už o výnimke vedela, ale pohľad do zrkadla na seba samú mi veľa optimizmu nedával. So slzami v očiach som si povzdychla: Bože môj, dostala som od asociácie šancu, ale neviem, či to dám, či to zvládnem. Hneď na druhý deň, ako som dobrala antibiotiká, čiže 31. 10., som začala s tvrdým tréningom. Trénovala som aj napriek tomu riziku, že sa choroba môže vrátiť. Motivácia bola väčšia ako obavy. Vravela som si, že na MS idem poslednýkrát v živote, túto možnosť už mať nebudem a ja som sa o titul, resp. minimálne o nejakú medailu z MS chcela pokúsiť, takže som do toho dala všetko.

Aký program si mala po MS?

Myslela som si, že si doprajem oddych, ale po návrate z MS som prišla domov, niečo som prebalila v kufri a fičali sme na tlačovku do Bratislavy. Odtiaľ sme išli do Budapešti na fotenie pre BioTech a po skončení tejto akcie sme nabrali smer Verona, kde som viedla seminár pózovania. Veľmi sa mi to tam páčilo, bolo to perfektné, budem v tom jednoznačne pokračovať. No a po návrate domov som začala robiť svoju prácu, ktorú som zanedbala, keď som bola chorá, keď som súťažila a keď som bola preč. Čiže vôbec neoddychujem, ale mne to tak nepríde, lebo venujem sa práci, ktorá ma baví, a to je pre mňa taký relax. Vôbec mi nevadí, že som v takom švungu, páči sa mi to. Neviem si predstaviť, že by som len tak sedela doma na zadku, z čoho by mi asi začalo šibať a veľa by som pribrala, keďže teraz dosť jem. Síce mi to nespaľuje zle, ale aj ja, keď si dám večer pizzu, tak priberám takisto ako každý.

Ty si s bikiny fitness začala trochu neskoršie, ale nie je to hendikep a stále dokážeš porážať aj mladšie pretekárky...

Nie som jediná, pozrime sa na Nikol Raszykovú, ktorá má 41 rokov a klobúk dolu, aké výsledky dosahuje. Myslím si, že vek 30 rokov nie je pre bikiny fitnes vysoký. Toto je moja štvrtá sezóna a pravdepodobne budem ešte jeden rok súťažiť, ale aj potom chcem zostať v tejto sfére, ale už zrejme nie ako pretekárka.

Absolútnymi víťazstvami na Diamond Cupe v Žiline a Olympia Amateur Spain v Marbelle si si vybojovala právo prestúpiť do PRO League. Už si sa rozhodla, či požiadaš o PRO kartu?

Áno, už som sa rozhodla, ale ešte to nepoviem. Určite sa však chcem posunúť ďalej, lebo si myslím, že nemá zmysel zostávať v amatéroch.

Keď budeš bilancovať rok 2016, tak ho označíš ako...?

Ako najlepší a najúspešnejší v mojom živote, ale ja sa v tom až tak nevyžívam, je to aktuálna situácia, lebo majsterkou sveta nebudem navždy. Áno, svetový titul ani ten európsky mi už nikto nezoberie, ale musím na sebe naďalej pracovať, stále sú predo mnou nové ciele, nové výzvy, netreba zaháľať, netreba sa uspokojiť s tým čo mám a netreba zaspať na vavrínoch. V roku 2016 sa mi splnilo aj to, nad čím som neuvažovala, splnilo sa mi všetko, o čom som ani nesnívala, je to krásny rok.

A čo si želáš do roku 2017?

Veľa pracovných úspechov a naplnenie všetkých svojich kariérnych ambícií. Ak to vyjde, nejaký úspech v PRO League, aspoň malý, keďže medzi profíčkami, ktoré sú všetky dobré, to nebude jednoduché. Želám si veľa kariérnych úspechov a hlavne veľa zdravia!

Autor: Ľubomír Chochula

Foto: Rudolf Bazelidis