Magazín
Lucia Košecká a Olívia Pohanková boli v TA3
dátum: 18.11.2016 | autor: mozolani.com
rubriky: Fitness
Pred tromi dňami boli slovenské reprezentantky Lucia Košecká a Olívia Pohanková hosťami TA3, kde v športovej relácii odpovedali na otázky moderátora. Z ich vyjadrení vyberáme.

LUCIA KOŠECKÁ (čerstvá majsterka sveta 2016 z Bialystoku v bodyfitness nad 168 cm): „Zlatú medailu zo 'sveta' si veľmi cením, majstrovstvá sveta sú najväčšou súťažou medzi amatérmi v našom športe. Na svetový šampionát som išla s nie veľkými očami, nevedela som odhadnúť, ako v tej svetovej konkurencii skončím. Keď som sa dostala do finále, priala som si aspoň obhájiť bronz z tohtoročných ME v Santa Susanne (máj), so striebrom a tobôž zlatom som nepočítala. Ťažko opísať ten pocit, keď som sa dozvedela, že vyhrám, bol to šok. Ale ten výsledok neprišiel len tak. Sama najlepšie viem, čo som za tie posledné dva roky do toho všetko dala, koľko driny, odriekania, každodenné tréningy, išla som cez choroby, odmietla som letné dovolenky, pre tento šport som si toho odriekla veľa, už dva roky žijem na krabičkovom stravovaní, či ide o objemovú prípravu alebo tú predsúťažnú, vážim si a varím jedlo, všetky suroviny mám vypočítané, to k tomu patrí... Som nesmierne šťastná, že sa to oplatilo. Hovorí sa, že Slovenky sú najkrajšie ženy na svete a minimálne náš reprezentačný tím je toho dôkazom, všetky dievčatá v ňom sú krásne, majú nádherné charizmy a vedia sa na súťažnom pódiu predať. Nielen genetika, ale aj krása a nejaké to naše čaro, za tým si hrdo stojím, nás posúva na tie predné miesta. Ešte vlani som bola bikiny fitneska, ale v tomto roku už súťažím ako bodyfitneska, ktoré sú oproti bikinárkam vyrysovanejšie, majú väčšie ramená, výraznejší chrbát atď. Bol to správny krok. Už ako bikinárka som dominovala vo vrchnej časti tela, nakoľko to mám geneticky dané, preto ten posun do bodyfitness bol logický. Ťahalo ma to do tejto kategórie, hoci tréningy sú ťažšie, ale urobila som dobre, že som prešla do bodyfitness. Mám ešte rezervy, podľa mňa v každej svalovej partii. Potrebujem svaly ešte viac skvalitniť, ale do veľkých objemov ísť nechcem, to sa mi nepáči, rada by som stále zostala ženská. Čo ďalej? Znovu sa vrhnem do ďalšej prípravy, vytýčila som si za cieľ majstrovstvá Európy 2017 v Santa Susanne a želám si, aby dopadli pre mňa lepšie ako tie tohtoročné.“

OLÍVIA POHANKOVÁ (čerstvá vicemajsterka sveta 2016 z Bialystoku v bikiny fitness nad 172 cm): „Tretíkrát za sebou som získala titul vicemajsterky sveta, som svetová špička a to je krásne. Tento rok som mala peknú formu. Nehovorím, že bola dokonalá, lebo to nie je nikdy, stále tam človek nájde nejakú chybičku krásy. Je to o tom momente. Po tých dvoch strieborných umiestneniach (MS 2014, MS 2015) som teraz cítila určitý tlak, ľudia čakali, že tentoraz to už vyhrám, bola som z toho trochu nervózna na pódiu, a preto moja prezentácia možno nebola stopercentná pod tým tlakom, ale nakoniec som spokojná. Človek nikdy nevie odhadnúť, čo to bola za maličkosť, ktorá vás odsunie na 2. miesto. Určite však popracujem na nohách a zadku, na tom sa dá vždy, aby to nabudúce bolo ešte lepšie. Tajomstvo úspechu slovenského fitness? Slovenky sú krásne ženy, geneticky dobre stavané, máme dobrú základňu trénerov a dobrú školu fitness... Keď vznikala kategória bikiny fitness niekedy v rokoch 2010 a 2011, vtedy dievčatá neboli tak osvalené a tak tvrdé ako dnes, ale každá kategória sa nejakým spôsobom mení. Bikinárky sú menej svalnaté ako bodyfitnesky, rozdiel je hlavne vo vrchnej časti tela, nemáme takú svalovú tvrdosť, u nás je to hlavne o nohách a zadku, aby tam bola tvrdosť, aby bol zadok, s ktorým ja asi nikdy nebudem spokojná, krásne guľatý. Ja trénera nemám, všetky rozhodnutia stoja na mne, všetko si robím a nastavím sama a keby to nevyšlo, potom to môžem vyčítať len sama sebe. Ak je človek v kalorickom deficite niekoľko týždňov a mesiacov, tak je ťažké sa prekonať a ísť cez bolesť na tréningoch, ale treba to prekonať a dovoliť sám seba týrať. V príprave cvičíme dvoj až trojfázovo, krabičku s jedlom si často chystáme o polnoci, keďže cez deň na to nie je čas, popri tom pracujeme alebo študujeme a tento šport robíme ako extra hobby. Nie je to jednoduché, ale o to viac poteší, keď sa dostaví nejaký úspech...“

Zaznamenal: Ľubomír Chochula