Magazín
Adela zvažuje Sibír a teší sa na Vianoce
dátum: 20.09.2013 | autor: mozolani.com
rubriky: Fitness
Slovenská reprezentantka SAKFST Adela Ondrejovičová je veľmi úspešná pretekárka v bodyfitness. Už v máji tohto roku sa na juniorských ME v Santa Susanne stala absolútnou majsterkou Európy v bodyfitness a potom o dva dni neskôr na ME žien rovnako v Santa Susanne získala v kategórii bodyfitness do 168 cm bronz. V tejto kategórii táto 22-ročná pretekárka zažiarila 15. septembra na IFBB MS žien v Kyjeve, keď si vybojovala prvé svetové zlato vo svojej kariére medzi ženami. Po návrate na Slovensko sme s ňou urobili rozhovor.

Blahoželáme vám k titulu. Čakali ste zlato?

Myslím si, že to bola veľmi dobrá súťaž, načakala som taký úspech, aký som dosiahla, hoci som dúfala v medailu. Súperky boli veľmi ťažké. Do poslednej chvíle, vtedy zostalo vyhlásiť najlepšie dve pretekárky, som si myslela, že budem na druhom mieste. Keď vyhlásili najskôr Bielorusku (Hanna Maliarová – pozn. red.), bola som veľmi rada. Ten pocit, že som vyhrala, to sa nedá slovami ani opísať. Formu som sa snažila urobiť čo najlepšiu. Myslím si, že bieloruská súperka mala o trochu lepšiu formu ako ja, bola staršia a mala prepracovanejšie svaly, ale keďže nebola taká symetrická, tak mi to predsa len stačilo na prvé miesto.

Keď porovnáte svoju formu na ME v Santa Susanne a na MS v Kyjeve, kde ste ju mali lepšiu?

Myslím si, že v Santa Susanne som bola o niečo tvrdšia, ale teraz som mala zasa trochu viac svalov, takže neviem to porovnať. Dúfam, že sa to bude ďalšou a ďalšou súťažou v tejto jesennej sezóne zlepšovať. Hlavne potrebujem mať tvrdšie nohy. Potom to bude azda lepšie.

Kde ešte budete štartovať v tomto roku?

Som zvyknutá chodiť na každú súťaž. Tento víkend som sa chcela predstaviť na Harley Cupe v Bratislave, ale nebude z toho nič, lebo túto súťaž zrušili. Na druhý deň to mali byť preteky v Brne, ale keďže idem robiť nejaké fotky, musela som to vypustiť, ale nedá sa všetko stihnúť. Budúci víkend by som rada štartovala na súťaži vo Viedni. Potom bude juniorská nominačná súťaž v Dubnici (5. 10.), nasleduje Arnold Classic Europe v Madride (11. – 13. 10.) a určite chcem súťažiť na juniorských majstrovstvách sveta v Mongolsku (25. – 27. 10.). Pravdepodobne pôjdem aj na ruské preteky do mesta Ťumeň.

Ťumeň je dosť ďaleko od Slovenska, nachádza sa až na Sibíri...

Viem, že cesta je ďaleká, ale ešte som sa nerozhodla, či tam vycestujem. Sama som ešte necestovala a mám z toho obavy. Preteky sa uskutočnia 3. novembra a ak tam pôjdem, budú mojimi poslednými v tomto roku. Potrebujem získať viac informácii o tejto súťaži, kde budú v hre dosť vysoké finančné odmeny na prvých troch priečkach. Víťazka by mala zinkasovať asi 2000 eur, druhá 1700 eur a tak ďalej. Neviem ešte presné podmienky, či mi organizátor bude hradiť náklady na cestu a ubytovanie, alebo nie. Dostala som pozvanie tam súťažiť, a tak zvažujem svoju účasť.

Kto vás pozval?

Na MS v Kyjeve ma oslovil tréner Eugene Koltun, ktorý trénuje Rusku Juliu Ušakovovú. Skoro som odpadla, keď si sadol ku mne v autobuse a začal sa so mnou rozprávať. Keď ma pozval na súťaž, bola som úplne v šoku. Ani som nevedela, čo mu mám povedať. Ponúkol mi možnosť štartovať na jeho súťaži. O prípadnej spolupráci sme sa nerozprávali.

Julia Ušakovová skončila na MS 2013 na druhom mieste v kategórii bodyfitness nad 168 cm. Čo hovoríte na to?

Ako som už neraz povedala, Julia je mojím vzorom. Bola dobre pripravená, ale na víťazstvo to bohužiaľ nestačilo. V jej kategórii zaslúžene triumfovala Ukrajinka (Oľga Karavajevová – pozn. red.), vedľa ktorej som stála na pódiu v absolutke. Tú vyhrala oprávnene, lebo spomedzi nás štyroch bola najlepšia. Vôbec sa na ňu nehnevám a nie som ukrivdená, že vyhrala Ukrajinka doma. Absolútny titul jej doprajem. Čo sa týka Ušakovovej, pozdravili sme sa, ale nebavili sme sa spolu, skôr s jej trénerom.

Stále robíte osobnú trénerku v jednom fitnescentre v Dubnici?

Na tom sa nič nezmenilo. Robím aj 12 hodín denne. Ani sama neviem, kde beriem energiu a ako to všetko zvládam, ale už to hádam vydržím. Skoro ráno vstávam na 6.30 h a domov prídem neskoro večer medzi 20.00 a 21.00 h. Niekedy si potom doma dám ešte kardio. Najhoršiu súťaž, ktorej som sa najviac obávala, už mám úspešne za sebou. Snažím sa byť optimistkou, ale nie vždy mi to vyjde. Posledné dni pred MS v Kyjeve som bola dosť nervózna, ale to som aj teraz po návrate zo šampionátu, mám to nahustené a k tomu ešte aj veľa vybavovačiek. Dúfam, že to všetko dobre dopadne. Najviac sa teším na Vianoce, keď už budem mať pokoj, budem doma sedieť a jesť koláče.

Vy ako čerstvá majsterka sveta máte možnosť požiadať o profi-licenciu. Uvažujete o tom?

Zatiaľ na profi nemyslím. O rok by som chcela ísť obhájiť titul amatérskej svetovej šampiónky v ženskej kategórii. Budem sa chcieť na to pripraviť čo najlepšie. Potom uvidím. Na jar 2014 si dám súťažnú prestávku.

Ľubomír Chochula

Foto: Eastlabs