Magazín
Comeback Andreja Mozolániho, Europa Dallas – report 2. časť
dátum: 24.06.2016 | autor: mozolani.com
rubriky: Kulturistika
Slovenský profesionálny kulturista do 212 libier Andrej Mozoláni pokračuje v hodnotení svojho bronzového comebacku po 10 rokoch. Včera sme vám priniesli prvú časť reportu zameranú na súťaž 2016 IFBB Artic Pro v Anchorage na Aljaške (3. miesto), dnes je to druhá časť o pretekoch 2016 IFBB Europa Dallas (3. miesto) v Texase.

ANDREJ MOZOLÁNI: „Ako som v úvodnej časti spomínal, v pondelok 13. 6. som v Anchorage ešte absolvoval dva tréningy a potom sme odleteli do Dallasu. Cieľ bol jasný – predstaviť sa na súťaži Europa Dallas v ešte lepšej forme. Až do stredy 15. 6. som trénoval dvojfázovo, mal som stopercentnú stravu a veril som si, že cieľ splním. Bol som v pohode, necítil som žiadny tlak, nestresoval som a tešil som sa na súťaž. Sústredil som sa na seba, na to, ako budem vyzerať, o súperoch som sa až tak veľmi nezaujímal. Celé to moje snaženie smerovalo k tomu, aby forma bola kvalitnejšia, čo sa darilo, svaly sa plnili, tvarovali sa, bolo to výrazne lepšie. Dovolím si tvrdiť, že v Dallase som mal možno o 15 – 20 percent lepšiu formu ako na Aljaške. Už som vedel do čoho idem, čo môžem očakávať, nebol som taký vystresovaný z pózovania a prezentácie. Navážil som 91,2 kg, čo bolo o 400 g viac ako na Aljaške.

Na evente Europa Dallas Pro sa súťažilo v dvoch dňoch, v piatok 17. 6. sa uskutočnilo semifinále, v sobotu 18. 6. finále, čo bol rozdiel v porovnaní s jednodňovým Artic Pro. Žiaľ, opakoval sa rovnaký scenár s farbou ako na Aljaške. Aj v Dallase som sa dal natrieť, ale znovu to nebolo také, aké malo byť. Na toto si musím v budúcnosti dať pozor, lebo pokiaľ je pretekár originál nastriekaný tou firmou, ktorá má na to stroj, vyzerá to lepšie, ako keď sa to natiera valcom či hubkou. Toto sa neoplatí podceniť, lebo úprava pokožky je dôležitá. Keďže na pódiu bolo teplo, začal som sa potiť, farba, ktorá nebola dobre zaschnutá, mi stekala spolu s potom, čo malo za následok, že sa na tele objavili fľaky. Prekážalo mi, že som sa nemohol pri pózingu dobre zaprieť, ale nechcem sa na to vyhovárať, len poukazujem na tú chybu ohľadne farbenia pokožky, ktorá mohla, ale nemusela ovplyvniť výsledok.

Hoci som zlepšil pózovanie, bolo vidieť, že to nemám dostatočne natrénované a že je tam rezerva. Pokiaľ budem chcieť naďalej súťažiť, musím tie pózy viac nacvičiť, lebo v Dallase som neprehral formou, tá bola dobrá a objemy som mal najväčšie, ale body som stratil v pózingu a niečo aj tou úpravou pokožky. Od začiatku som vedel, že bojujem o medailu, bol som presvedčený, že to môže byť 1. alebo 2. miesto. Nebolo, vyhlásili ma na 3. mieste. Vojta Koritenský vyhral zaslúžene, bol tvrdší, mal peknú prezentáciu, ale čo sa týka objemov, mal som navrch ja. Ronnyho Rockela som mohol poraziť, on nevyzeral tak dobre ako ja, ale rozhodcovia znovu uprednostnili na striebornej priečke jeho. V prvom momente som bol sklamaný, ale nezostávalo mi nič iného, len akceptovať názor rozhodcov. Mimochodom, v päťčlennom paneli rozhodcov sedeli tri ženy, čo som doteraz na žiadnej profesionálnej súťaži mužov nevidel. To bolo pre mňa veľkým prekvapením. Nechcem sa nikoho dotknúť, neviem, možno tie rozhodkyne sú fakt dobré, ale osobne si myslím, a nech sa prosím nikto neurazí, že súťaž profesionálnych kulturistov dokážu kvalitnejšie rozhodovať muži. V semifinále i finále som mal podobnú formu, ale aj keby som v sobotu vyzeral úplne TOP, poradie z piatka by sa už nezmenilo.

Určitou náplasťou za ten pocit z 3. miesta bolo vyjadrenie promotérky súťaže Betty Pariso, ktorá mi povedala, že ju mrzí, ako to dopadlo. Ona bola presvedčená, že vyhrám. Aj môj tréner Milan Čížek (prezident SAKFST) si myslel, že v Dallase môžem zvíťaziť. Mysleli si to viacerí... Čo už, nevyhral som, ale Američanom, ktorí majú radi svaly, sa páčili moje objemy. V Dallase i Anchorage som získal bronzovú medailu, čo je úspech. Vzhľadom na to, že som v PRO nováčik a začínam kariéru v profesionálnej kulturistike do 212 libier som dosiahol dobré výsledky, aj keď mohli byť lepšie. Strieborný Rockel ma na Aljaške porazil iba o jeden bod a v Dallase o dva body. Celé to hodnotím pozitívne, je to dobrá skúsenosť, som spokojný. Za pomoc ďakujem Milanovi Čížekovi, ktorý je nielen tréner, ale aj dlhoročný kamarát, ako aj Milanovi Tryskovi, ktorý úlohu asistenta zvládol na sto percent.

Na snímke je Andrej Mozoláni s Milanom Čížekom.

Čo bude teraz nasledovať a či budem pokračovať v súťažení v tomto roku? Všetko je otvorené, musím si to premyslieť, vyčistiť si hlavu, ale teraz to nemôžem konkretizovať, lebo naozaj to neviem.“

Súvisiace články:

Comeback Andreja Mozolániho, Artic Pro 2016 – report 1. časť

Andrej Mozoláni obsadil 3. miesto na PRO súťaži v Dallase

BRONZOVÝ comeback Andreja Mozolániho, PRO-debut na Aljaške!

Autor: Ľubomír Chochula