Magazín
Súťažný comeback Andreja Mozoláni po 10 rokoch už tento víkend
dátum: 06.06.2016 | autor: mozolani.com
rubriky: Kulturistika
Andrej Mozoláni finišuje s prípravou na svoj profesionálny debut. Pôvodne smeroval svoj comeback na Mozolani Pro Classic 2016, ale napokon sa jeho návrat uskutoční 11. 6. na pretekoch Artic Pro 2016 v Anchorage na Aljaške, kde bude štartovať v kategórii Pro Men's Bodybuilding 212 lbs. Bude to jeho prvý súťažný štart po 10 rokoch.

 

Na snímke zľava sú: Anna Mozoláni, Phil Heath a Andrej Mozoláni.

 

Vrátiť sa na súťažné pódium doma by bolo krásne, prečo to nevyšlo v Žiline?

Jeden z impulzov, prečo som sa chcel vrátiť, bolo to, že sme organizovali profesionálnu súťaž, na ktorej som sa chcel ukázať domácim fanúšikom. S týmto cieľom som začal prípravu a požiadal o profesionálnu licenciu (Andrej Mozoláni vyhral medzi amatérmi 1x titul majstra sveta a 2x titul majstra Európy – pozn. red.), ktorú mi udelili. Potom nastal zvrat. Keď sa vedenie IFBB dozvedelo o mojom zámere, že by som rád štartoval na Mozolani Pro Classic (MPC), vyjadrilo sa, že by to nebolo vhodné, nakoľko promotér a organizátor by nemal súťažiť na vlastnom podujatí. V prvom momente to bolo pre mňa veľké sklamanie. Dva dni som bol z toho znechutený. Samozrejme, rozhodnutie prezidenta som rešpektoval. Pýtal som sa sám seba, čo ďalej. Mohol som síce prípravu prerušiť, ale napokon v nej pokračujem, lebo zahodiť zhruba pol roka by bol nezmysel. Rozhodol som sa, že budem štartovať na niektorej z nasledujúcich súťaží v Amerike.

Debutovať medzi profíkmi budeš na pretekoch Artic Pro 2016. Prečo si si za svoj súťažný comeback po 10 rokoch, keď už nebola reálna alternatíva s MPC, vybral podujatie na Aljaške?

Posledné dva týždne pred MPC boli poriadne hektické. V tomto období nebol môj tréning plnohodnotný. Vôbec som nekalkuloval, kde sa dejisko podujatia nachádza. Lebo kdekoľvek na svete musíte rozhodcov presvedčiť svojou formou. Výber Aljašky bol z časového dôvodu, aby sa mi dovtedy podarilo doladiť formu. Možno by som potreboval ešte týždeň na to, aby som formu dotiahol na 100 percent, ale toľko času už nemám. Budem sa snažiť urobiť maximum, aby som mal formu čo najlepšiu. Týždeň po Aljaške sa uskutoční súťaž v Dallase (18. 6.), na ktorú som sa tiež prihlásil. Vyhovuje mi, že budem môcť v USA absolvovať tieto dva eventy za sebou.

 

Vieš niečo o súperoch?

Úroveň kategórie do 212 libier (cca do 96 kg) išla raketovo hore. Napríklad, uplynulý víkend sa konali preteky v Toronte, v open kategórii štartovalo 13 účastníkov a v dvestodvanástke 17. A neboli to kulturisti, ktorí sú do počtu. Pokiaľ viem, tak na Aljaške budú štartovať aj niektorí, ktorí boli v Žiline. Napríklad Ronny Rockel, ktorý na MPC skončil druhý za Sami Al Haddadom. Rockel vyzeral v Žiline veľmi dobre, je to kulturistická legenda z Nemecka, v open kategórii bol na Mr. Olympia šiesty, určite to bude jeden z favoritov pretekov. Ale ja sa nebojím postaviť vedľa neho a konfrontovať sa s ním. Verím si. Momentálne vážim 92 kg. Proporčne na moju výšku by som mohol mať na súťažnom pódiu niečo cez 90 kg, čo je pomerne slušne osvalené telo. Nebojím sa toho, že by som tam pôsobil subtílne, na túto kategóriu je to optimálne. Ďalšími hviezdami, ktoré sa postavia na štart, budú Mark Dugdale a aktuálny medailista NY PRO Shaun Clarida.

Je dobré, že si trúfaš, ale predsa len 10 rokov si nesúťažil...

Na margo toho môžem povedať, že čo sa týka tréningov, nikdy som nemal extrémne dlhý tréningový výpadok. Určite, niektoré faktory zohrávajú svoju úlohu. Jeden z tých kľúčových, čo teraz zisťujem je to, že mi trochu robí problém pózovanie. V pózingu nemám takú istotu, tu vidím rezervu, ale každý deň sa to zlepšuje, a tak v deň súťaže by to mohlo byť celkom fajn. Čo sa týka záverečných procesov odvodňovania a cukrovania, moje telo je iné ako pred 10 rokmi, metabolizmus pracuje inak, vážim viac. Mám iný model, ako som používal.

 

Aké zmeny v príprave si urobil oproti minulosti?

V minulosti som išiel podľa šablóny, dodržiaval som určitý systém, ale tým, že už mám nejaké skúsenosti, snažím sa viac počúvať telo. To je najväčšia zmena počas celej prípravy. V niektorých dňoch som sa cítil v pohode a energeticky dobre, vtedy bol tréning trochu tvrdší a náročnejší, naopak v tých dňoch, keď som nevládal, boli intenzita a zaťaženie nižšie. Ale skladbu tréningových dní i aeróbnej činnosti som mal pevnú. Prípravu som nemal jednoduchú. Venujem sa fitness-biznisu a táto príprava mi výrazne zasiahla do toho, že som prišiel o všetko voľný čas. Vyskytli sa aj problémy, choroby, zranenia, ale nikde som to nezverejňoval, lebo som nepovažoval za vhodné upozorňovať ľudí na to, čo všetko sa odohralo počas prípravy. Nebola to úplne jednoduchá a bezproblémová cesta, ale vydržal som a idem za svojím cieľom.

 

Ako si na tom so stravou?

Keď som bol mladší pretekár, nemal som k dispozícii toľko finančných prostriedkov, jedol som menej kvalitný druh bielkovín, aby som ušetril nejaké peniaze. Tým, že teraz si môžem dovoliť vyšší štandard, kupoval som si kvalitnejšie druhy mäsa, vedel som si to okoreniť, upraviť, skrátka strava bola teraz chutnejšia ako kedysi. Ja som bielkovinový typ. Denný príjem bielkovín neklesá pod 3 g/kg hmotnosti. V objemovej fáze som vážil okolo 100 kg a príjem bielkovín z čistej stravy bez doplnkov bol okolo 300 g, v prepočte to bolo asi 1 kg mäsa a 1 kg tvarohu plus nejaké ďalšie veci okolo toho. Sacharidov som mal 300 – 450 g denne, ale posledné dva až tri týždne som ich výrazne znížil, aby som mohol formu doladiť. Cítim väčšiu únavu, čo je prirodzené, lebo ak telo nemá cukry, tak je apatické, unavené, malátne. Tento stav však treba prekonať.

 

Z čoho máš najväčší stres teraz pár dní pred svojím comebackom?

Jediné, čo ma nejako v úvodzovkách stresuje je veľmi dlhá cesta. Zo Žiliny odídem vo štvrtok skoro ráno, potom o 10.00 h letím z Viedne do Frankfurtu, odtiaľ do San Francisca a odtiaľ na Aljašku. Celá cesta aj s prestupmi bude trvať skoro 23 hodín. Počas nej sa môže veľa vecí pokaziť. Musím si zobrať stravu na celý deň, dokonale si ju pripraviť, je to výzva. Určitým problémom je to, že po prílete do USA treba všetky potraviny zahodiť, lebo podľa ich predpisov sa nemôžu prevážať ďalej. Pochybujem, že na letisku sa bude dať niečo vhodné zabezpečiť, ale nejako alternatívne sa to snažím riešiť. Takže z cesty mám podvedomý stres, ale verím, že to zvládnem.

S akým výsledkom na Artic Pro 2016 v Anchorage budeš spokojný?

Na výsledok teraz nemyslím. Snažím sa pripraviť čo najlepšie, aby moje telo pôsobilo komplexne a aby bol môj svalový rozvoj vyvážaný. Mojou výhodou je, že postavu mám symetricky stavanú. Chcem mať dobrý pocit zo svojej formy. To bude pre mňa uspokojivý efekt. Od začiatku som tvrdil, že sa chcem vrátiť na súťažné pódiu v čo najlepšej forme. Ako to vyhodnotia rozhodcovia, ako budem vyzerať medzi pretekármi, ktorý v dvestodvanástke už majú svoju pozíciu a meno, to sa ukáže na pódiu. Nesúperím s nimi, ale sám so sebou v tom zmysle, že zo seba chcem dostať maximum.

Autor: Ľubomír Chochula

Foto: Josef Adlt