Magazín
„Cieľom je nominovať sa na Mr. Olympia 2014“
dátum: 14.08.2013 | autor: mozolani.com
rubriky: Kulturistika
Petr Vaniš mal vlani na Olympii nehoráznu smolu, zo súťaže musel pre zdravotné komplikácie odstúpiť. Jeho prvou súťažou v roku 2014 by mali byť 4. mája profesionálne preteky kulturistov v kategórii do 212 lbs – Mozolani Pro Classic – ktoré sa uskutočnia v Žiline.

Koľko rokov sa venujete kulturistike?

Je to už 23 rokov. Moje začiatky boli podobné ako u ostatných kulturistov. Keď sa k nám dostali filmy so Stallonem či Schwarzeneggerom, ovplyvnilo ma to. V televízii som ich hltal pohľadom a chcel som mať takú vypracovanú postavu ako oni. Začal som cvičiť. Vtedy som hneď nemyslel na Olympiu, mojou ambíciou bolo štartovať na majstrovstvách sveta. Splnil sa mi chlapčenský sen, štartoval som na amatérskych majstrovstvách sveta a potom neskôr po prestupe medzi profíkov aj na vysnívanej Olympii.

Spomeňte vaše najväčšie úspechy v amatérskej kulturistike...

Najviac si vážim titul Mr. Universe federácie NABBA (2008), to boli veľmi dobré preteky, kde ma v absolútnom hodnotení zdolal Lionel Beyeke, ktorý skončil vlani na Mr. Olympia open na 10. mieste. Vo federáciách NABBA a WABBA som sa stal majstrom sveta (2007, resp. 2009), ale úspešný som bol aj vo federácii NAC. Na svetovom šampionáte IFBB som bol najlepšie štvrtý v indickom Bombaji (2003).

Môžete teda porovnať federácie IFBB, NABBA, WABBA a NAC. Ktorá z nich je najprestížnejšia?

V roku 2006 som prestúpil z IFBB do NABBA. Chcel som vyskúšať niečo iné a v tej dobe som mal sponzora, ktorý preferoval túto federáciu. Tú síce trochu ohovárali, ale Láďa Kurčík, ktorý v nej pôsobil, si odtiaľ odniesol veľmi dobré skúsenosti a tie mi odovzdal. Išiel som do toho a nebanujem. Vo federácii NABBA boli dobré podmienky i zázemie, aj čo sa týka sponzoringu. Celkovo však môžem povedať, že IFBB je najlepšia a najšpičkovejšia federácia, potom sú NABBA, WABBA a NAC. V IFBB je veľa dobrých pretekárov, s ktorými som sa mohol stretnúť a z ktorých je už veľa medzi profesionálmi. Ale napríklad Flex Lewis, úradujúci Mr. Olympia 212 lbs, prišiel do IFBB z NABBA, rovnako ako Lionel Beyeke, čo som už spomínal.

Prečo ste prestúpili k profesionálom?

Túžil som si splniť chlapčenský sen a štartovať na Olympii. Kým existovala kategória 202 libier, čo je nejakých 92 kg, nevyhovovalo mi to, lebo by som mal veľký problém sa do nej váhovo zmestiť, ale akonáhle urobili zmenu na 212 libier (96 kg), tak som na to reagoval a požiadal som o profi-licenciu. Bola to obrovská výzva. Môj prestup k profesionálom do IFBB PRO sa zrealizoval v roku 2011. A hneď na svojich druhých pretekoch v Iowe som sa nominoval na Mr. Olympia 2012.

Konkurencia je medzi profíkmi silnejšia ako u amatérov, nie?

O tom niet pochýb. Do profi-tábora sa nedostane hocikto, idú tam len veľmi kvalitní pretekári, majstri sveta, majstri Európy, víťazi amatérskych pretekov, sú tam samé špičky. U amatérov je zasa väčšia základňa.

Trénujú profíci tvrdšie ako amatéri?

Nie, je to také isté. Dokonca teraz ako profík som väčší pohoďák. Už nemám ten hnací motor ako kedysi. Teraz mám ďalšie veci okolo, ktoré musím riešiť. Napríklad nedávno sme v Prahe otvorili ďalšie fitnescentrum, takže tých starostí je viac. Keď nemá profík za sebou silných sponzorov, ktorí ho dotujú, musí si na seba zarobiť a tvrdo pracovať. Rozdiel je iba v tom, že som vedený ako profesionál, inak nie je žiadny rozdiel v tréningu ani v diéte.

Na profesionálnych súťažiach sa nerobia dopingové testy...

Ale nerobia ich ani v NHL či v NBA. V kulturistike súťaží každý sám za seba. Každý si je strojcom svojho šťastia. Poctivým tréningom v kombinácii s vhodnou kulturistickou stravou a doplnkami výživy sa dá dosiahnuť kvalita. Tí, ktorí nechcú vyvíjať požadované úsilie v tréningu, chcú to oklamať a vývoj urýchliť, tak si pomáhajú rôznym spôsobom, ale idú sami proti sebe. Ak tie látky vysadia, potom svaly spľasnú ako bublina. Kulturistika je o drine a disciplíne...

V Česku prevádzkujete dve fitká pod názvom PeVan Gym. Darí sa vám?

Nesťažujem si. Moja práca je mi koníčkom. Pôsobím aj ako tréner a poradca pre výživu. Názov PeVan Gym vychádza z môjho mena a priezviska. Prvé fitko vzniklo v roku 2004 v Sedlčanoch a ďalšie, ako som spomínal, sme otvorili v Prahe. Dokonca, ak všetko pôjde tak, ako má, v roku 2014 otvoríme PeVan Gym aj na Floride. Budem prevádzkovať aj toto fitnescentrum, dám mu svoje know-how, ale investorom a majiteľom bude jeden môj klient. Je to Američan, ktorého trénujem. On žije v Česku a má Češku za manželku, pričom podniká v USA, Česku i na Slovensku. Ešte mám jedného silného klienta. Takže celkovo ma podporujú títo dvaja klienti, bez ktorých by som nemohol dosahovať také výsledky. Ďalej je to spoločnosť Nebbia a na doplnky výživy mám spoločnosť Prom-In. Som rád, že sa môžem venovať športu aj vďaka pochopeniu mojej rodiny, ktorej za to veľmi pekne ďakujem. Mojím najväčším fanúšikom je moja manželka Zděnka, ktorá si to vždy odnesie, keď mám zlú náladu. Bez jej pomoci a podpory by som to mal oveľa ťažšie. Máme spolu dve dcéry, 16-ročnú Adrianku a 12-ročnú Adelku. Žijeme v obci Počepice.

Dokedy chcete súťažiť?

Ronnie Coleman a iní špičkoví profesionálni kulturisti dosiahli svoj vrchol výkonnosti okolo štyridsiatky, výnimkou je možno Phil Heath, ktorý má len 33 rokov a už je dvojnásobný víťaz Mr. Olympia. Keby som vlani na Olympii nemal tie zdravotné problémy a nemusel zo súťaže odstúpiť, potom by som sa už o budúcoročnú Olympiu neusiloval, ale teraz som si vytýčil métu vybojovať si účasť na Mr. Olympia 2014.

Text a foto: Ľubomír Chochula

Prvú časť rozhovoru s Petrom Vanišom si môžete prečítať TU.