Magazín
Ondrejovičovú ženie dopredu sen – štartovať niekedy na Olympii
dátum: 22.01.2015 | autor: mozolani.com
rubriky: Fitness
Úradujúca majsterka sveta v bodyfitness, 24-ročná Adela Ondrejovičová si vlani absolútnym triumfom na Nicole Wilkins Fitness Championhips v Lahti vybojovala právo požiadať o profi-kartu. V roku 2015 už bude súťažiť medzi profesionálkami.

 

Ako hodnotíš rok 2014

Bol to jeden z najlepších rokov. Po vlaňajšku druhý najlepší. Môžem byť spokojná, keďže som mala samé jednotky. Vyhrala som súťaž v Lahti, zvíťazila som na nominačke v Žiline, triumfovala som na IFBB majstrovstvách sveta v Montreale. Iba na Arnolde Classic Europe v Madride som neskončila medzi najlepšími, bolo to 11. miesto, ale aj to sú dve jednotky, takže v roku 2014 som mala samé jednotky. Na prvých dvoch súťažiach som mala zle ušité plavky, ale na MS už bolo všetko tak, ako by malo byť a dobre to dopadlo.


Krivda na Arnolde ta zdravo naštartovala?

Trochu mi to ubralo na sebavedomí. Preto som na Nicole Wilkins Fitness Championhips vo Fínsku i na Mozolani Fitness Cup nastupovala s väčšími obavami ako inokedy, takže si myslím, že mi to skôr uškodilo. Forma na MS bola lepšia ako na Arnolde, po ktorom som tri až štyri dni nebola schopná ničoho, iba jesť. Našťastie som sa potom pozbierala, hoci doteraz som sa celkom z toho nespamätala, lebo nikdy som v kariére neskončila na 11. mieste. Predtým som bola najhoršie asi šiesta, to si presne už nepamätám.


Mala si pocit, že sa ti vtedy v Madride zrútil svet?

V prvom momente som povedala, že končím v tejto sezóne. Volala som domov. Všetci, ktorí tam boli, tvrdili, že to umiestnenie nie je moja vina. Keby som mala zlú formu, zlý výzor alebo zlú prezentáciu, tak by som si povedala, no dobre, asi treba niečo zmeniť, ale doteraz to cítim ako krivdu. Boli tam takí rozhodcovia, ktorí menej poznali tie kategórie. Bolo to ťažké. Začala som veľmi jesť. Trvalo mi to tri až štyri dni, ako som spomínala, až dovtedy, kým sme sa vrátili na Slovensko. Po rozhovore s pánom Matejičkom som si uvedomila, že na svetovom šampionáte to môžem napraviť, čo sa mi aj podarilo. Dokonca na MS 2014 víťazka Arnold Classic nepostúpila ani do finále!

 

To je safisfakcia! Dokázala si, že si skutočnou kráľovnou bodyfitness! Aké sú tvoje ďalšie méty?

Zvažovala som, či mám prestúpiť do profi, alebo nie, ale napokon som sa rozhodla to skúsiť. Myslím si, že treba ísť dopredu a využiť túto možnosť, lebo len absolútne prvenstvo na MS, ME alebo na prestížnych pohárových súťažiach v zahraničí vám umožní požiadať o pro-kartu. V roku 2014 som mala tri šance a vyšla jedna – na Nicole Wilkins Fitness Championhips. Mojím snom je dostať sa niekedy na Olympiu.


Vieš si predstaviť, že by si bodyfitness nerobila?

Nie, to si neviem predstaviť.


Keby neexistoval bodyfitness ani fitness, k akému športu by si inklinovala?

Predtým som sa venovala atletike, ale to sa mi veľmi nepáčilo. Možno silový trojboj alebo pretláčanie rukou. Dokonca som si pred tromi rokmi na Orave vyskúšala jednu súťaž v pretláčaní. Žiaľ, nedopadlo to moc dobre, keďže som súperke zlomila ruku, takže to už radšej skúšať nebudem. Ale musím dodať, že tá zlomenina nenastala mojou vinou... Skúšala som aj vzpieranie, ale to mi tiež moc nesedelo, lebo tam boli veľmi ťažké váhy, boleli ma kĺby a šľachy, čiže ani tento šport nie je pre mňa.


Aké máš silové výkony?

Bench-press síce cvičím, ale už nie s ťažkými váhami, hoci v minulosti som dala sedemdesiatku trikrát. Drepy robím do polovice so 120 kg v lepšej forme, momentálne iba s nejakou stovkou. Kliky vzad, tie robím, na kolenách mám naložených 80 kg.


V budúcnosti nepresedláš na physique?

Stála som vedľa víťazky Olympie a ona bola o dosť väčšia odo mňa po stránke svalovej hmoty. Na physique určite v blízkej dobe nepresedlám a ani to neplánujem. Chcela by som to udržať tak, ako je to teraz, možno ešte trochu zredukovať svalovú hmotu z nôh, čo mi vytkli porotcovia a pridať trochu svalovej hmoty na chrbte.

 

Teraz majú o teba médiá väčší záujem. Neprekáža ti táto pozornosť?

Naopak, som rada, lebo možno dostanem nejaké nové ponuky na fotenie. Prípadne aj vďaka medializácii budem mať väčšiu šancu u sponzorov.


Nemáš trému pred kamerou?

Samozrejme, že lepšie je to na súťaži, keď nemusím nič hovoriť, ale už som sa to naučila, už to nie je také ako na začiatku.

 

Čo si želáš v tomto roku?

Želám si, aby bol rok 2015 ešte lepší ako rok 2014, aby nám v rodine vyšlo všetko po čom túžime, aby sme boli zdraví.


 

Autor: Ľubomír Chochula